Pohľad na slovenské sídliská podnecuje predstavu, že jediné, čo sa dá s pôvodnými panelákmi robiť, je ich zatepliť a natrieť najrozličnejšími farbami. Architekti GutGut si myslia, že je možné urobiť oveľa viac.
Výsledkom ich práce je zrekonštruovaný panelák s nájomnými bytmi v Rimavskej Sobote, pri ktorom sa výrazne zmenila vonkajšia vizáž, vnútorné členenie i okolie domu.
Predpokladom prestavby bolo, že sa pracovalo s prázdnym domom. Podľa Štefana Polakoviča a Lukáša Kordíka z ateliéru GutGut to však nie je úplne nevyhnutná podmienka. A hlavne si myslia, že nemusí ísť o ojedinelý počin.
Zdroj: Milan David
Štefan Polakovič a Lukáš Kordík (GutGut).Ako došlo k tomuto projektu?
Štefan Polakovič: Mesto Rimavská Sobota dalo do dražby túto budovu, ktorá bola v katastrofálnom stave po neplatičoch. Magistrát objekt majetkovo doriešil a kúpil ho investor, ktorý nás na základe predchádzajúcej spolupráce oslovil s tým, že dom chce zrekonštruovať.
Lukáš Kordík: Rekonštrukcia kompletného paneláka je, samozrejme, výzva. Investor prišiel za nami s už vymysleným projektom a od nás chcel len vypracovanie projektu pre stavebné povolenie. My sme však celý projekt prepracovali a ponúkli iný pohľad na dispozície bytov a celkový vizuál, ktorý investora oslovil, a išlo sa do toho nanovo.
V čom spočíva váš architektonický vstup do tejto budovy?
LK: Kľúčové bolo pre nás odstrániť samotnú panelákovosť domu. V prvom rade išlo o jeho vonkajšie vizuálne zjednotenie. Preto sme schodiskové presklenia začlenili do súvislej fasády, ktorá je teraz kompaktná. Výrazný prvok je atypické riešenie okien. K bytom pribudli priestranné vysunuté balkóny. Ďalším prvkom je otvorenie bočných fasád prostredníctvom nových okenných otvorov. Dom získal novú nadstavbu, ktorá nie je riešená ako samostatný a materiálovo odlíšený dodatok. V našom prípade nové kopíruje staré, farba i materiál dostavby a pôvodnej stavby sú totožné. Oživili sme aj prízemie budovy, ktoré ponúka viacero možností pre obyvateľov.
Zrekonštruovaný panelák s dostavbou v Rimavskej Sobote.
Ide teda o váš statement k tomu, ako by mal takýto obytný dom vyzerať?
ŠP: Ak by sme navrhovali novostavbu takéhoto typu, tak by sme ju asi nakreslili inak. Tvarové predurčenie a umiestnenie otvorov je v tomto prípade pomerne silné, a preto ovplyvňuje výsledný výraz. Nám išlo predovšetkým o preskúmanie toho, čo sa s takýmto domom dá všetko robiť. Ak by sme robili rekonštrukciu ďalšieho paneláka, tak by sme možno už nerozposúvali okná. V tomto prípade sme si však chceli vyskúšať, do akej miery to môže vytvoriť isté napätie na fasáde. Išlo o pokus urobiť nepanelákový panelák.
Ako sa pri rekonštrukcii technicky postupovalo?
ŠP: Pri bežných rekonštrukciách sa upravujú schodiskové jadrá, rieši sa úprava fasády a zateplenie. V tomto prípade bola možnosť radikálnejšie vstúpiť do budovy, pretože v nej neboli obyvatelia. Začalo sa vyčistením domu až na kosť, čo bol predpoklad na to, aby sa vnútro mohlo urobiť nanovo a v úplne inom štandarde. Očistenie vnútra odkrylo konštrukčnú podstatu budovy a ukázali sa možnosti, ako s ňou možno pracovať. Konštrukcie panelákov môžu na prvý pohľad pôsobiť obmedzujúco, no ukázalo sa, že môžu byť aj prospešné pre nové riešenia. Panelákový systém sa skladá z malých buniek, ktoré sú veľmi pevné, čo nám napríklad umožnilo vešať na ne nové balkóny.
Neprehliadnuteľné na dome sú atypické okná. Ako ste pri nich postupovali?
ŠP: Je to veľmi jednoduché. Tam, kde boli okenné otvory väčšie, než by podľa nás mali vzhľadom na veľkosť izieb byť, sme ich zmenšili. Inde sme vybrali parapet a okná sme, naopak, zväčšili. Urobili sme rôzne členenia okien, raz zvislé, inde vodorovné, otváračky alebo vetračky. Tak vznikli zaujímavé posuny v štruktúre okien na fasáde, celé sa to scelilo zateplením a dnes to vyzerá tak, ako keby sme tie otvory robili nanovo. Pritom sme skoro všetko robili v rámci existujúcich otvorov a len s malými úpravami. A dom získal úplne nový charakter.
Zdroj: Patrik Garaj
Ako je riešené vnútro domu?
ŠP: Na každom podlaží boli pôvodne dva zrkadlové byty s veľkými schodiskovými a predvýťahovými priestormi. My sme tieto priestory zabrali a pridali sme ich k bytom. To nám umožnilo dosiahnuť istú dispozičnú variabilitu. Navyše je tam nadstavbová horná časť, v ktorej idú výťahy až priamo do bytov. Tie sú úplne atypické. Ide o loftovo usporiadané byty, ktoré majú obnažené stropy, čo im dodáva trochu industriálnu vizáž. Každý z loftových bytov má viac terás na rôzne strany.
Ako sú využité spoločné priestory na prízemí?
LK: Na prízemí je vstup do budovy s recepciou, za ktorou sa nachádza kaviareň, miestnosť na bicykle, fitnes a relaxačné priestory so saunou a vírivkou. Sú to priestory, kde sa môžu obyvatelia domu stretávať a zároveň slúžia ako prechod do zadnej relaxačnej záhrady. Súčasťou nášho návrhu je riešenie celého okolitého pozemku, ktorý k objektu patrí. Spolu s investorom sme považovali za dôležité aktivovať prízemie domu a ponúknuť ho obyvateľom.
Do akej miery prispela rekonštrukcia k životnosti domu?
ŠP: Je to takmer, ako keby sme urobili novostavbu. Statická podstata domu je perfektná a jeho životnosť sa zvýšila všetkými ošetreniami a vrstvami, ktoré sme ku konštrukcii pridali. Keď je železobetón so zváranými spojmi dobre opatrený, neprší naň a nekoroduje, tak sa nemá prečo rozpadnúť. Pokiaľ nepríde k statickým poruchám, súvisiacim so sadaním objektu alebo podmytím, tak je tento konštrukčný systém absolútne stabilný. Preto to vnímame tak, že rekonštrukciou sa životnosť paneláka vrátila späť na začiatok.
Pôvodný stav domu.
Ako vnímate fenomén farebného riešenia panelákov v súčasnosti?
ŠP: My v ateliéri všeobecne neradi alebo málo farbíme. Väčšinou sa snažíme pridávať materiálom typickú farbu alebo aj nefarbu. Tento panelák je biely a je to aj istý komentár k tomu, čo sa dnes pri zatepľovaní deje. Môže to pôsobiť zvláštne, ale my tvrdíme, že pôvodné sivé paneláky so zeleňou okolo sú stále lepšie než to, čo sa dnes praktizuje. To nesúrodé zafarbovanie spôsobuje, že domy vyskakujú zo svojho prostredia, namiesto toho aby boli jeho súčasťou.
LK: Farbením fasád sa zrejme do istej miery kompenzuje zanedbanosť verejného priestoru v okolí domov. Výsledok je farebný chaos, v ktorom akoby mal každý potrebu prezentovať sa iným spôsobom. V našom prípade je dom síce biely, no výraznú úlohu zohráva práve okolie, do ktorého je dom vsadený a dotvára ho. Ide teda o opačný prístup.
Rimavská Sobota nepatrí medzi bohaté mestá. Nájde si tam takýto projekt klientelu?
LK: Rimavská Sobota je vnímaná ako hladová dolina, odkiaľ veľa priemyslu a pôvodnej zamestnanosti odišlo, no dnes sa tam firmy vracajú a prichádzajú aj zahraničné investície. Vzhľadom na to má tento ojedinelý projekt aj v tomto regióne svoje opodstatnenie.
ŠP: Navyše majiteľ tú budovu nevníma len v kontexte Rimavskej Soboty a blízkeho okolia, ale v rámci toho, čo sa dnes deje vo svete. Keďže pre investora tento projekt nepatrí k hlavnému biznisu, tak sa rozhodol dať tomu objektu to, čo si z jeho pohľadu zaslúži.
Vytvorenie nových okien v bočnej fasáde.
Myslíte si, že takýto typ panelákovej obnovy je aplikovateľný v širšej miere?
ŠP: Rozhodne by to nemusel byť ojedinelý projekt. Vonkajší výzor tohto domu sa dá dosiahnuť pri ktoromkoľvek paneláku. Stačí, ak sa obyvatelia dohodnú, oslovia architekta a on pripraví ucelený návrh, ktorý dá domu jednotný vizuál. Časť potrebnej investície sa pritom môže pokryť dostavbou na streche. A nie sú nevyhnutné až také zásahy, do akých sme sa pustili my. Čiže výrazná zmena sa dá dosiahnuť, aj keď dom nie je prázdny. My sme chceli predovšetkým ukázať, že rekonštrukcia paneláka sa dá robiť aj inak. Cieľom nemusí byť len zateplenie a nafarbenie zvláštnou farbou.
LK: Mohol by napríklad vzniknúť katalóg produktov nového štandardu bývania, ktoré sa dajú na panelák aplikovať. Panelákov existuje niekoľko typov, takže je to len otázka ich naštudovania. Ideálne by bolo, keby sa stanovil balík systémových riešení s jasnou koncepciou, ktorý by usmerňoval priebeh revitalizácie tohto bytového fondu. Podobne ako je to v centrách miest a pamiatkových zónach, kde sa reguluje zásah do objektov pri rekonštrukcii.
Pracuje sa s takouto premenou panelákov niekde v zahraničí koncepčne?
ŠP: Robí sa s tým veľmi koncepčne. Podobný trend, ktorý naznačujeme my, rieši vo Francúzsku ateliér Lacaton & Vassal. Majú zmapované typy panelových domov, ktoré sa vo Francúzsku stavali v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch. Ku každému navrhli sumu možností, ktoré sa dajú aplikovať. Pridávajú napríklad priebežné lodžie a balkóny vo forme oceľových konštrukcií, ktoré slúžia nielen na tienenie, ale aj ako ochrana proti opotrebovaniu fasády. Reaguje sa tak na aspekty bývania, ktoré sa za tie desiatky rokov budovania sídlisk zmenili. Východné Nemecko bolo v podobnej situácii ako my, s veľkým počtom panelových sídlisk, ktoré bolo treba sanovať. Vznikli tam veľmi dobré projekty konverzie panelových domov i celých štvrtí. V niektorých prípadoch sa dokonca zbúrali niektoré budovy, čím sa znížila hustota zástavby, aby sa pomohlo aj fungovaniu prostredia. Niečo podobné sa deje aj v Amsterdame, kde sa najhustejšie sídliská riedia a premiešavajú s iným typom zástavby.
LK: Výhoda západnej Európy je v tom, že tam ide do veľkej miery o nájomné domy. Čiže je tam väčšia možnosť obyvateľov presúvať, čo sa na Slovensku až tak nedá. Po revolúcii prišlo k totálnej privatizácii bytového fondu, vznikli spoločenstvá vlastníkov, ktoré si kolektívne odhlasúvajú zmeny. Aj to je jedna z prekážok, na ktoré sa pri plánovaní takýchto rekonštrukcií naráža.
Záber z postupujúcej rekonštrukcie.
Riešenie okien z vnútorného pohľadu.
Zdroj: Gut Gut
Detail závesných balkónov.
Štefan Polakovič (50) a Lukáš Kordík (34) pôsobia ako architekti v ateliéri GutGut, ktorý založili v roku 2007 spolu s Romanom Halmim a Petrom Jurkovičom. Ateliér získal viacero ocenení, napríklad Cenu ARCH 2010 za bytový dom v Bratislave či cenu CEZAAR 2012 za multi chatu na Seneckých jazerách. Š. Polakovič je spoluzakladateľ a organizátor festivalu DAAD – Dni architektúry a dizajnu.
Prečítajte si ďalšie články z rubriky Kreatívne.
