Pandémia dala stopku cudzincom v Európe. Migráciu však nezastaví

Ekonomická migrácia patrí medzi témy, ktoré odjakživa vyvolávajú veľké vášne. Presun pracovnej sily medzi jednotlivými regiónmi alebo krajinami však často vyplýva z nedostatočného množstva ochotných pracovníkov na strane zamestnávateľa a z horšej socioekonomickej situácie na strane potenciálneho zamestnanca. Tento vzťah je v princípe založený na obojstrannom profite zúčastnených strán.

Na Slovensku sa téma ekonomickej migrácie spája najmä s odchodom desaťtisícov ľudí do Nemecka, Spojeného kráľovstva, Holandska alebo Írska. Pracovné trhy západnej Európy dokázali po rozšírení hraníc Európskej únie (EÚ) smerom na východ prilákať státisíce obyvateľov zo stredovýchodnej Európy.

O význame ekonomickej migrácie sa nedávno na vlastnej koži presvedčili napríklad Briti, ktorí pre nedostatok vodičov nákladných vozidiel museli čeliť prázdnym nádržiam s pohonnými látkami na väčšine svojich čerpacích staníc.

Ako však ukazujú dáta z Euro-statu, najviac povolení na pobyt pre obyvateľov nečlenských krajín EÚ vlani vydalo Poľsko. Severný sused Slovenska podľa štúdie vystavil viac ako 598-tisíc povolení na pobyt. Ide o výrazný náskok oproti ďalším priečkam, ktoré obsadilo Nemecko, Španielsko a Francúzsko.

Tie udelili jednotlivo viac ako 312-tisíc, 311-tisíc a 225-tisíc povolení na pobyt pre občanov prichádzajúcich z takzvaných tretích krajín.

Pandemický pokles

Ako mnohé iné oblasti života, aj cez-hraničný ruch a úradné procedúry zasiahla pandémia nového koronavírusu a s ňou súvisiace protiepidemické obmedzenia. Eurostat poukazuje na to, že medzi rokmi 2019 a 2020 nastal viac ako 24-percentný pokles v počte udelených povolení na pobyt.

Medziročne klesol z viac ako troch miliónov na niečo vyše 2,2 milióna cudzincov. Tento trend sa však považuje za dočasný výkyv, ktorý nijako nemení kontinuálny nárast záujemcov o pobyt naprieč celou EÚ.

Dôvodom značného poklesu sú najmä zatvorené hranice, karanténne opatrenia a iné úradné obmedzenia, ktoré celý proces pre potenciálnych uchádzačov komplikovali a predovšetkým zdražovali. Takmer 70 percent všetkých povolení vydala pätica krajín na čele s Poľskom, za ktorým nasledovalo Nemecko, Španielsko, Francúzsko a Taliansko.

Výrazný pokles záujemcov o pobyt sa objavil aj v Českej republike. Ich počet medziročne klesol zo 117-tisíc na niečo vyše 54-tisíc záujemcov. K najväčším skupinám uchádzačov sa pritom zaraďujú najmä Ukrajinci (53,8 %), Rusi (11,2 %) a Vietnamci (4,8 %). Na porovnanie, Slovensko v roku 2019 vydalo celkovo 28 836 povolení pre občanov nečlenských štátov, zatiaľ čo v roku 2020 ich bolo len 18 521.

Ukrajinská pracovná sila

Najväčšou skupinou občanov, ktorá sa zaujíma o pobyt v EÚ, sú jednoznačne Ukrajinci. Východný sused Slovenska sa dlhodobo zaraďuje medzi štáty, ktorých obyvatelia vo veľkom prichádzajú na európsky pracovný trh.