Ešte v deväťdesiatych rokoch sa špecialista na pyrotechniku Ján Appel dostal so svojou firmou Pyra k zaujímavej zákazke. Oslovilo ho nitrianske Divadlo Andreja Bagara, aby pre nich vyrobil „pľuvanec“ do hry Pacho sa vracia. Ten pôvodný im akosi nefungoval a v divadle sa pri ňom pritrafili aj nejaké zranenia. Šlo o známy efekt, keď si hlavný hrdina upije dúšok ostrej frndžalice, odpľuje si pomedzi kolegov zbojníkov, ktorých po iskrivom strete pľuvanca so zemou odhodí. „Tak sme vymysleli produkt, ktorý po privedení elektrického napätia urobí malý výbuch, taký atómový hríbik,“ opisuje J. Appel.
O netradičné požiadavky nebola núdza ani pri ohňostrojoch. Jeden potenciálny klient sa inšpiroval morbídnym nápadom zo zahraničia. S kamennou tvárou žiadal, aby vystrelili do vzduchu prach jeho spopolneného starého otca. Technicky s tým problém nebol, záujemca bol dokonca ochotný zohnať si potrebné povolenie od hygienikov. „Nakoniec si to rozmyslel, lebo rodina si to nepriala,“ dodáva J. Appel.
Netuctová bola aj zákazka od majetného klienta. Objednal si ohňostroj v Bratislave, ktorý bol rozsahom väčší ako klasický silvestrovský. Keď sa svetelné divadlo malo začať, J. Appel sa zákazníka pýtal, kde sú diváci. Odpovedal, že už sú tam. „Stál tam iba on, kamarát a manželka. Hovoril, že ju má rád, tak čo by jej nezaplatil ohňostroj,“ spomína si J. Appel.
O nákladoch na slovenské ohňostroje verejne debatuje nerád. Mnohí Slováci sú podľa neho takí, že sumy ich dráždia, frflú a núkajú lepší recept, ako minúť toľko peňazí. Na Slovensku sa za veľký ohňostroj podľa J. Appela považuje taký, čo vyjde na zhruba dvadsaťtisíc eur. V zahraničí je to podstatne viac.
