Od začiatku marca, keď sa otočil postoj investorov k podstupovaniu rizika, spevnela švédska koruna k doláru takmer o 36 %. Zaradila sa tak na tretie miesto rebríčka mien rozvinutých ekonomík za novozélandský (52 %) a austrálsky dolár (49 %). Na rozdiel od protinožcov za jej ziskami nestoja vysoké sadzby, čo spochybňuje názory, že súčasné zisky oproti doláru sú dôsledkom jeho takmer nulového úročenia. Takmer nulová (0,25 %) je aj základná úroková sadzba Švédskej ríšskej banky Riksbank, ktorá chce nízkymi úrokmi podporiť budúcoročný rast. Základná sadzba „by mala ostať na súčasných úrovniach až do jesene 2010“, uvádza Riksbank, keďže „oživenie sa začalo, no bude pomalé“. Švédsko bolo „tvrdo zasiahnuté hlbokou recesiou v zahraničí“. Hoci sa podľa banky situácia na finančných trhoch zlepšila, „stále nie je normálna“. Aj Švédi sú preto proti unáhlenému sprísňovaniu menovej politiky. „Dodatočné opatrenia sú naďalej potrebné, aby sa zabezpečilo, že menová politika dosiahne zamýšľaný účinok.“ Aby prispela k zlacneniu úverov firmám aj domácnostiam, pokračuje Riksbank aj v kvantitatívnom uvoľňovaní menovej politiky ponukou 11-mesačných úverov s pevným úrokom. „Vývoj na trhu práce zaostáva za oživením HDP. Opätovný rast zamestnanosti sa nečaká skôr než na začiatku roku 2011,“ čo sa odrazí na pomalšom raste miezd. Aj preto bude tohtoročná deflácia (-0,4 %) hlbšia, ako sa pôvodne očakávalo.(vv)