Zdroj: Milan David
Od nového zákona si školy aj firmy sľubovali veľa. Legislatívci sa inšpirovali úspešnými príkladmi zo zahraničia. Nakoniec však muselo na strane štátu aj zástupcov zamestnávateľov dôjsť k viacerým kompromisom. Navyše, dosiaľ sa nezodpovedalo niekoľko otázok.
„Týmto zákonom sme len otvorili dvierka na to, aby sme zavádzali prvky duálneho systému. Je jasné, že od septembra tu nebudeme mať taký duál ako v Rakúsku, v Nemecku alebo vo Švajčiarsku,“ priznáva minister školstva Juraj Draxler.
Nedoriešené financovanie
Vedomé sú si toho aj firmy. Napriek tomu nový systém vzdelávania vítajú. Dnes sa totiž po škole uplatní len štvrtina absolventov vo svojom alebo v príbuznom odbore. Zvyšných 75 percent žiakov sa nevzdeláva pre potreby trhu práce, a tak končia na podpore v nezamestnanosti alebo ich musia zamestnávatelia rekvalifikovať. A to ich stojí nemalé peniaze.
„Ak by sme s tým nič nespravili, podľa analýzy PwC by do roku 2027 mohli takto vynaložené náklady dosiahnuť 137 miliónov eur. Zavedenie systému duálneho vzdelávania môže prispieť k zníženiu tejto sumy až o 34 miliónov eur,“ uvádza predseda výboru pre odborné vzdelávanie Republikovej únie zamestnávateľov Igor Patráš.
Juraj Draxler Zdroj: Milan David
Viac peňazí by mohli firmy ušetriť, ak by sa podarilo zamestnávateľom vyrokovať na ministerstve financií aj ďalšie, dodatočné finančné bonusy. Momentálne im zákon garantuje daňové úľavy od 1 600 do 3 200 eur na každého žiaka podľa počtu odpraxovaných hodín. Niektorým zamestnávateľom sa to zdá málo. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) presadzuje myšlienku, aby firmy dostávali, podobne ako školy, navyše priame dotácie.
„Zamestnávateľ má naozaj nemalé náklady, ktoré daňová úľava nedostatočne pokrýva. Stredné firmy sú často na hranici plusu a majú nad sebou ešte aj povinnú daň, teda po zavedení duálneho systému by boli bez ďalších bonusov v strate,“ hovorí viceprezident AZZZ Rastislav Machunka.
Rezort financií otázku dodatočných bonusov úplne nezavrhol. Tvrdí ale, že by sa to malo niečím podmieniť. Napríklad tým, že by žiaka po škole u seba firmy zamestnali natrvalo.
Otázkou peňazí sa v týchto dňoch zaoberajú aj školy. Cenou za ich spoluprácu s firmami má byť totiž nižší normatív. Teda peniaze, ktoré by inak išli do školskej kasy, skončia u zamestnávateľa, u ktorého budú žiaci praxovať.
Podľa Ladislava Kováča zo Štátneho inštitútu odborného vzdelávania to školy vnímajú príliš citlivo. Pripomína, že aj doteraz odborné školy, ktoré posielali na prax svojich žiakov do firemných stredísk praktického vyučovania, prichádzali o šesťdesiat percent svojho normatívu.
„Podľa pravidiel platných od apríla sa škole zníži normatív zodpovedajúci výške mzdového normatívu na žiaka a ostane jej prevádzkový normatív. Podľa môjho názoru na tom teda bude o niečo lepšie ako škola, ktorá spolupracovala so zamestnávateľom, ktorý mal stredisko praktického vyučovania.“
Igor Patráš Zdroj: Milan David
Znemožnia prestupy
Pilotný „duál“ sa spustí už tento rok v septembri. Žiadosť zapojiť sa doň zaslalo 130 firiem, ktoré by mali školiť 1 800 žiakov. Ide o prvákov, takže ovocie ich práce sa reálne v praxi ukáže o tri či štyri roky. „Teraz nastane náročné obdobie, pretože bude dochádzať k presunu kompetencií medzi školami a zamestnávateľmi,“ dodáva expert inštitútu Európske partnerstvo pre verejné stratégie Andrej Hutta.
Na Slovensku sú však aj firmy, ktoré nečakali na legislatívu a žiakov vzdelávajú už dlhší čas. A nielen to. Po ukončení školy im garantujú aj trvalé zamestnanie. Napríklad v DM DrogerieMarkt ponúkajú už v prvom ročníku študentom spoločne s učebnými zmluvami rovno aj pracovné zmluvy. Sú aj firmy, ktoré mladých motivujú tým, že ak zmaturujú s určitým priemerom, majú zaistenú pozíciu zástupcu vedúceho predajne.
Rastislav Machunka Zdroj: Milan David
Napriek tomu je na stredných odborných školách stále málo mladých. Zástupcovia škôl aj firiem preto čakajú, že rezort školstva bude naďalej vyvíjať úsilie, aby sa tam dostávalo viac žiakov. „Pokiaľ žiaci so slabšími výsledkami budú mať možnosť ísť aj na iné typy škôl ako stredné odborné školy, tak tú možnosť využijú,“ hovorí riaditeľka SOŠ obchodu a služieb S. Jurkoviča v Bratislave Tatiana Mokósová.
Ministerstvo tento problém chcelo riešiť nastavením priemeru známok, s akými sa môžu žiaci hlásiť na určité stredné školy. Ústavný súd túto zmenu však svojím rozhodnutím o protiústavnosti zrušil. Najnovšie rezort plánuje legislatívne znemožniť prestup z jedného učebného odboru na iný. Cestou môže byť podľa ministra aj nastavenie prísnych sít cez centralizované testy.
„Dnes máme monitor 9. Treba ešte popracovať na kvalite týchto testov, aby žiaci s istým druhom predpokladu išli na istý druh škôl,“ zvýrazňuje J. Draxler, ktorý takéto riešenie považuje za lepšie ako prijímanie žiakov na školy na základe priemeru.
Partnerom konferencie bol Volkswagen Slovakia a Európske partnerstvo pre verejné stratégie, mediálnym partnerom EduJobs.
Andrej Hutta Zdroj: Milan David
Až príliš štedrá podpora
Duál v Británii sa skončil fiaskom
Slovenskí legislatívci sa pri zavádzaní duálneho systému vzdelávania inšpirovali v zahraničí. No nie vo všetkých krajinách s ním majú dobré skúsenosti. Experiment sa nevydaril vo Veľkej Británii, kde istý čas študoval aj slovenský minister školstva Juraj Draxler.
Britská vláda vytvorila fond, ktorý mal podporovať zavádzanie duálneho vzdelávania. A aj podporoval, ale až príliš štedro. Navyše to, čo nazvali duálne vzdelávanie, bolo v praxi zamestnávanie pomerne lacnej pracovnej sily za peniaze štátu.
„Ľudia, ktorí sa mali vzdelávať v duálnom systéme, v podstate dopĺňali police supermarketov,“ povedal na TREND konferencii Firmy & školy 2015 J. Draxler. Podobný priebeh by na Slovensku nemal hroziť. Prvou garanciou by mala byť certifikácia firiem, pri ktorej budú musieť dokladovať, že sú bezúhonné a spĺňajú všetky podmienky na vzdelávanie žiakov.
„Ďalšia vec je, že zamestnávateľ bude veľmi tesne spojený so školou, keďže jej majster bude komunikovať s našimi inštruktormi. V prípade, že škola alebo žiak budú mať podozrenie, že zamestnávateľ nespĺňa to, čo garantoval, môže sa obrátiť na Štátnu školskú inšpekciu,“ dodáva výkonný viceprezident Zväzu automobilového priemyslu Július Hron.
Systém podpôr
pre zamestnávateľa:
- Daňová úľava 3 200 eur na žiaka, ktorý vo firme odpraxuje 400 hodín
- Daňová úľava 1 600 eur na žiaka, ktorý vo firme odpraxuje 200 hodín
- Diskutuje sa o bonusovej dotácii pre firmu, ktorá žiaka zamestná aj po škole
pre žiaka:
- Plat do výšky 100 percent minimálnej mzdy
- Motivačné štipendium, najviac 58 eur mesačne
- Podnikové štipendium, najviac do výšky štvornásobku životného minima
- Preplatené náklady na cestovné, ubytovanie, stravu
