Otrasy v druhom pilieri: 13. dôchodok je len začiatok penzijných zmien

Prvú ekonomickú bitku novej koalično-opozičnej vojny videli Slováci ešte pred zverejnením programového vyhlásenia vlády. Týkala sa dôležitej voličskej skupiny penzistov a debaty o tom, či je pre nich spravodlivejší 13. alebo rodičovský dôchodok. Otázka ekonomickej udržateľnosti zostala v úzadí. Pritom návrh na zrušenie oboch sociálnych opatrení sa objavil ešte v konsolidačnom zozname úradníckej vlády.

Šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth zas navrhol, že by bolo vhodnejšie presmerovať zdroje na dlhodobú starostlivosť, kde peniaze štátu chýbajú. „Netreba k 13. dôchodkom dopĺňať 14., 15. a tak ďalej, lebo ten systém exploduje,“ upozornil na štedré predvolebné sľuby v rozhovore pre TREND. Z pohľadu politikov je však najefektívnejšie poslať voličom podpísaný šek na zaujímavú sumu. Už pred voľbami mali penzisti nárok na príspevok vo výške 50 až 300 eur, ale Hlas počas kampane sľuboval, že suma porastie na úroveň priemerného dôchodku pre každého. 

Aj pre tlak opozície bolo ohlásenie zvyšovania 13. dôchodkov jedným z prvých krokov novej vlády. Ako oznámil minister práce Erik Tomáš, plnú sumu získajú dôchodcovia až budúci rok. Hoci opatrenie nebolo v čase oznámenia finančne kryté v plnej miere, opozícia namiesto kritiky rozpočtovej rozšafnosti poukázala na fakt, že 13. penzie mali byť vyplatené už tento rok, lebo tak to koaličný Hlas sľúbil.

Igor Matovič ešte zdôraznil, že peniaze na vyplatenie v rozpočte sú. Rezort práce reagoval, že vyplácanie vianočných príspevkov sa už tento rok zmeniť nedá, no seniori dostanú navyše bonus 150 eur. Hoci celkové náklady neboli uvedené, pre rozpočet by to mohla byť záťaž až 200 miliónov eur, ak by ho mali získať všetci tí, ktorí na budúci rok dostanú plný 13. dôchodok.  

Lákavé miliardy

V budúcom roku vynaloží štát na prémiové penzie 799 miliónov eur. E. Tomáš vymenoval, že 310 miliónov už je vyčlenených na pôvodný 13. dôchodok. Ďalších 315 miliónov eur sa získa vďaka praktickému zrušeniu rodičovského dôchodku a 50 miliónov by sa malo nájsť v rezervách Sociálnej poisťovne. V konečnom dôsledku tak podľa šéfa rezortu práce bude potrebné získať len 124 miliónov. Ani to však nie je malá suma, najmä v situácii, keď vláda musí konsolidovať. Koalícii navyše hrozí, že ak sa nepodarí znížiť dlh pod 52 percent HDP, v roku 2026 už nebude platiť dvojročná výnimka pre novú vládu, ktorá bude do parlamentu musieť predložiť vyrovnaný rozpočet.

Súčasná vláda síce aj v programovom vyhlásení tvrdí, že vyvinie snahu o úpravu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ale ústavnú väčšinu nemá a je málo pravdepodobné, že opozícia sa jej pokúsi pomôcť. Teoreticky je ešte možné, že by vláda obišla ústavu formálnou demisiou premiéra, ktorý, len čo by opäť získal dôveru, začala by plynúť nová dvojročná výnimka. 

Čoraz častejšie sa však objavujú úvahy, že nová vláda bude hľadať zdroje v úsporách sporiteľov v druhom pilieri. Budúci penzisti majú aktuálne na účtoch vyše 13 miliárd eur.  Koalícia v programovom vyhlásení len neurčito uviedla možnosť prehodnotiť „efektívnosť troch pilierov“. Konkrétnejší bol Peter Pellegrini, podľa ktorého mnohé krajiny, ktoré predtým druhý pilier mali, prehodnotili spôsob udržateľnosti dôchodkového systému. „Keď to urobili iné demokratické krajiny na západ od nás a pochopili, že tadiaľto asi dlhodobo cesta nevedie, budeme sa tým musieť zaoberať aj my," dodal s tým, že žiadne odborné diskusie na túto tému sa ešte neuskutočnili.

Smer už v minulosti do systému viackrát zasiahol. Systém otvoril, aby umožnil sporiteľom vystúpiť, a zároveň znížil pomer odvodov do DSS v prospech Sociálnej poisťovne. Na začiatku smerovalo do oboch pilierov zhodne po deväť percent hrubej mzdy. V rokoch 2012 až 2016 pomer klesol na štyri percentá pre kapitalizačný pilier a následne sa mal zvyšovať po 0,25 percentuálneho bodu ročne, pričom cieľových šesť percent malo byť dosiahnutých už na budúci rok. To sa však už určite nestane.