V debatách o budúcnosti jadrovej energetiky stále rezonujú dozvuky jadrovej havárie vo Fukušime. Biznis sa po nej otriasol a kráča pomaly ďalej. Kým pred tragickými udalosťami rezonovala vo svete renesancia jadra, dnes sú vyhliadky krehkejšie. Nukleárna energia dostala červenú vo viacerých vyspelých krajinách, jej ťažisko sa pozvoľna presúva smerom k rozvíjajúcim sa ekonomikám.
Dopredu, ale pomalšie
Atómová energetika po japonskom údere v globále nesmeruje k útlmu, iba sa spomalí jej napredovanie. Takýto scenár načrtli renomované energetické inštitúcie. Energia z jadra sa vyrába v troch desiatkach krajín, súhrnný výkon reaktorov presahuje 370 gigawattov (GW).
Konzervatívny odhad Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) hovorí, že do roku 2030 narastie celkový výkon reaktorov najmenej o štvrtinu. Ak by sa svet rýchlo vystrábil z ekonomických problémov a politici by jadro nebrzdili, mohol by sa potenciál dokonca zdvojnásobiť.
Pred rokom bola IAEA o niečo optimistickejšia. K väčšej opatrnosti ju postrčil odklon vyspelých krajín od jadra. Ak by sa aj naplnili pesimistické scenáre a pozícia jadra v západnej Európe a Severnej Amerike by sa oslabila, pokles vyrovná dopyt rozvíjajúcich sa krajín. Najrozsiahlejšie plány majú Čína, India, Južná Kórea a Rusko.
Podľa nového výhľadu Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) by sa produkcia jadrových elektrární mala do roku 2035 zvýšiť o tri pätiny na 4 370 terawatthodín (TWh). Výrobnú kapacitu reaktorov IEA odhaduje na 580 GW, čo je o desatinu menej, než prognózovala pred rokom. Podiel atómových elektrární na globálnej produkcii podľa agentúry klesne na 12 percent zo súčasných približne 13 percent.
Brusel s jadrom počíta
Fukušima rozvírila pochybnosti o bezpečnosti jadrových reaktorov, najmä ich odolnosti voči nevyspytateľným prírodným živlom. Európska únia zverejnila súhrnné výsledky záťažových testov, ktorým podrobila „jadrové“štáty klubu plus Švajčiarsko a Ukrajinu. Z hodnotenia vyplynulo, že každá krajina má rezervy v bezpečnosti. Žiadna elektráreň však nie je na tom tak zle, aby musela byť odstavená. Brusel tlačí na členské štáty, aby modernizovali jadrové bloky a posilňovali ich bezpečnosť. Do roku 2015 sa má na tento účel vynaložiť do dvadsaťpäť miliárd eur.
Únia napriek všetkým otáznikom uznáva potenciál jadrovej energetiky ako zdroja energie, ktorý prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov. V dlhodobom pláne Energy Roadmap 2050 si komisia nastavila ambiciózny cieľ skresať emisie o 80 až 95 percent v porovnaní s rokom 1990. Sektor energetiky by mal byť v tomto období takmer bez produkcie uhlíkových splodín. Brusel načrtol päť scenárov prechodu na nízkouhlíkovú ekonomiku, v troch z nich podiel jadra na výrobe elektriny dosahuje od 15 do 20 percent. V súčasnosti predstavuje v EÚ zhruba tridsať percent.
Čínsky drak
Suverénnym lídrom orientácie na jadrovú energetiku je Francúzsko, kde reaktory vyrábajú viac ako tri štvrtiny elektriny. Najväčší skok vo využívaní jadra plánuje urobiť Čína. Tamojšia vláda ukončila moratórium na schvaľovanie nových atómových elektrární, ktoré vyhlásila v reakcii na katastrofu v Japonsku. Najľudnatejšia krajina sveta prerobila pôvodné jadrové plány a po čase k nim pristupuje obozretnejšie. Reaktory chce v najbližších rokoch stavať iba v pobrežných oblastiach a s využitím prísnych bezpečnostných štandardov.
Zo šesťdesiatich dvoch celosvetovo rozostavaných reaktorov pripadajú dve pätiny na Čínu, pätnásť blokov už prevádzkuje. Do konca dekády čínska vláda plánuje zvýšiť výkon jadra na 58 GW z dnešných viac ako dvanásť gigawattov. Podiel jadra na výrobe elektriny v Číne dosahuje zhruba dve percentá, do konca dekády sa má zvýšiť na päť percent.
Odklon a nástup
Udalosti vo Fukušime poriadne rozčerili vody európskej jadrovej energetiky. Stopku jej vystavilo Nemecko, pre odklon od jadra sa rozhodli aj vo Švajčiarsku a Belgicku, v referende ho odmietli Taliani.
Nemci sa snažia výpadok jadra nahradiť najmä masívnym programom rozvoja OZE. Zelená energia, ktorej výkup majú producenti garantovaný za vyššie než trhové ceny, sa negatívne premieta do účtov spotrebiteľov. Na budúci rok majú pre nemecké OZE stúpnuť až o jedenásť percent, čo znamená, že domácnosť si priplatí za elektrinu oproti tomuto roku sto eur navyše.
Po otáľaní načrtli plán definitívneho ústupu od jadra Japonci. Atómové elektrárne by mali zavrieť do roku 2040. Jadro má zdanlivo naštrbenú pozíciu aj vo Francúzsku. Pre Paríž by bolo mimoriadne náročné opustiť nukleárnu energiu vzhľadom na to, že krajina je od nej príliš závislá. Vyžiadalo by si to dlhší čas než v prípade Nemecka, ktoré z jadra vyrába približne 18 percent elektriny. A bolo by to tiež drahšie.
Jadrovú „káru“ chcú v budúcnosti ťahať tiež krajiny, ktoré nemajú reálne skúsenosti s komerčnou prevádzkou atómových elektrární. Kroky smerom k využívaniu nukleárnej energie podniklo Turecko, Vietnam, Bielorusko či Spojené arabské emiráty. O výstavbe reaktora uvažuje aj Keňa či Bangladéš.
