Orava dostane dospelých aj deti

Pre nás dospelých je v tom zasa aj trocha masochizmu: láka nás na vlastnej koži zistiť, ako sa na Slovensku rozvíja onen cestovný ruch. Tento rok sa ručička twistera na mape zastavila na Orave. A ukázalo sa, že to bola opäť dobrá voľba.

Naša posádka smeruje do Zuberca, ktorý je spolu so susednou Habovkou zrejme najpopulárnejším turistickým centrom Oravy. Samozrejme, nepredstavujte si stredisko s výstavnou pešou zónou a kvantami turistov na každom kroku. Zuberec (1 800 obyvateľov) je stále hlavne dedina, ktorej jadrom je predajňa Jednoty.

A to je možno aj dobre. Dôležité je, že tam nájdete dostatočný výber ubytovaní rôznych kategórií, privátov a penziónov s polpenziou. Večery a noci sú tmavé a tiché, čo deti a najmä ich rodičia ocenia. Zuberec je tiež dobrý východiskový bod pre celodňové výlety. Poznámka pre mladšie ročníky: z Habovky pochádza víťaz tohtoročného X Factoru Peter Bažík.

Akvapark v Oraviciach Zdroj: Jozef Andacký

Cestou sa zastavujeme na Oravskom hrade. Dominanta nad riekou Oravou sa skladá z niekoľkých častí, ktoré si nechali postupne v priebehu piatich storočí postaviť jej majitelia. Jedným z nich bol Juraj Thurzo, uhorský palatín a žalobca krvavej čachtickej grófky Alžbety Báthoryovej. Vertikálne smerovanú hodinovú prehliadku hradu možno poňať ako aeróbnu prípravu na ďalšie dovolenkové aktivity.

Deň prvý: Plesové orgie

Orava je ideálna na pešiu turistiku. Na bicykel je len pre odvážnejších. Cyklochodníkov pribúda, ale dlhšie trasy stále vedú po klasických okresných cestách bez krajnice. Okrem toho, do tých najatraktívnejších miest sa dostanete len po vlastných.

Čo treba rozhodne vidieť, sú Roháčske plesá. Sú turisticky pomerne exponované, ale zasa nie tak ako Vysoké Tatry. Okruh z chaty Zverovka alebo parkoviska pri lyžiarskom stredisku Spálená má deväť kilometrov, prevýšenie 682 metrov a zdatnejší turisti sa dostanú pod šesť hodín. S deťmi alebo ak po ceste obdivujete okolie, vynásobte čas bulharskou konštantou. Pre istotu sa kvôli motivácii vybavte jednou-dvoma bagetami.

Roháčske plesá sú štyri – respektíve päť, len jedno z nich sa nevolá Roháčske a ani pleso (Ťatliakovo jazero). Najväčšie Roháčske pleso má rozlohu 2,22 hektára, najhlbšie hĺbku 8,1 metra. Plesá sú pekne jedno vedľa druhého, dômyselne zasadené do skalného terénu. Hotové plesové orgie. Fanúšikov botaniky poteší takmer endemitný ježohlav úzkolistý, fotografisti nestačia cvakať spúšťou, deti omrvinkami z bagety nakŕmia kačice.

Skanzen v Zuberci: V tejto triede sa učil aj Hviezdoslav Zdroj: Jozef Andacký

Kto túži po encyklopedických detailoch, nájde ich na tabuliach náučného chodníka. Ako si pamätáme aj zo školských čias, plesá sú „názornou ukážkou ľadovcovej činnosti, ktorá sa najviac podieľala na tvarovaní Tatier do súčasnej podoby“. Uprostred venca vysokých ostrých vrchov, kde človek dostáva ten povestný pocit malosti, sa však ľahšie verí legende. O zlej žene čarodejnici, Poludnici, ktorá vzala matke štyroch krásnych synov (podľa inej verzie synov aj muža). Nebohá žena za nimi vyplakala potoky sĺz, ktoré naplnili štvoricu plies, a napokon sa sama premenila na skalu, kopec Plačlivé.

Deň druhý: Dve podoby vody

Po celodennej túre to chce niečo ľahšie. Smerujeme do Oravíc, ležiacich dvanásť kilometrov od Zuberca. Osada je, na prvý pohľad nelogicky, časťou okresného mesta Tvrdošín, lebo ju s ním nespája priama cesta a bližšie sa nachádza obec Vitanová, ale je za tým historická súvislosť. Lesy a pasienky v tejto lokalite už od polovice 17. storočia užívali tvrdošínski mešťania a neskôr ich do vlastníctva dostali urbárnici obce Tvrdošín.

V Oraviciach má návštevník na výber. Obuť si turistické topánky alebo sa vyzliecť do plaviek – oboje sa dá stihnúť za jeden deň. Oravice sú jedinou lokalitou na Orave s prírodnou geotermálnou vodou, ktorá napúšťa bazény staršieho termálneho kúpaliska, ako aj začiatkom nového milénia postaveného akvaparku. Líšia sa, samozrejme, výbavou a výškou vstupného, v akvaparku je napríklad bazén so zariadením na „tvorbu“ morských vĺn. Mineralizovaná voda s vysokým obsahom železa a celoročnou teplotou 34 až 38 stupňov Celzia pomáha na pohybové alebo obličkové ťažkosti. Ideálny relax po turistike (v lete) alebo lyžovačke (v zime), prípadne program pre deti na daždivý deň.

Juráňova dolina Zdroj: Jozef Andacký

Pokiaľ ide o turistiku, v Oraviciach sa dá za dve-tri hodinky spraviť nenáročný okruh Tichou, Juráňovou a Bobroveckou dolinou. Pozoruhodná je najmä prostredná časť s poldruhakilometrovou tiesňavou, ktorú za uplynulých desať miliónov rokov v hrubom páse druhohorných dolomitov vyhrýzol Juráňov potok. Niečo na štýl Jánošíkových dier v Terchovej. S hučiacim potokom, vytvárajúcim malé vodopády a krútňavy, so strmými skalnými stenami po stranách, s lávkami a rebríkmi, bez ktorých by sa tiesňava nedala prejsť.

V jednom úseku vidieť rad do skaly zapustených brvien, ktoré akoby podopierali násyp s chodníkom, aby sa nezrútil do rokliny. V skutočnosti ide o zrekonštruované pozostatky drevenej cesty ponad potok. V rokoch 1885 – 1886 ju postavili na zvoz dreva a železnej rudy, ktorá sa spracúvala v železiarni v oravskom Podbieli. V júli roku 1934 však cestu, v tom čase využívanú už len na turistické účely, strhla veľká povodeň.

Deň tretí: Ako to robia Poliaci

Lyžiarske strediská a akvaparky na severe Slovenska sú obľúbenou destináciou zahraničných návštevníkov, najmä z Česka a Poľska. Najmä Poliaci to majú, čo by kameňom dohodil. Vlastne, z geografického hľadiska by Orava mohla rovnako ako do Slovenska patriť do Poľska. Bola by preto škoda nevyskúšať si cezhraničnú turistiku.

Zakopané Zdroj: Jozef Andacký

Nemáme na mysli vyjsť na pohraničný horský hrebeň zo slovenskej strany a potom z neho zísť na poľskú, hoci aj to sa dá. Na rodinnú dovolenku sa hodí skôr tridsaťkilometrový autovýlet z Oravíc cez trojicu slovenských dedín (Vitanová, Hladovka a Suchá Hora) k severnej strane tatranských svahov do mesta Zakopané. V Poľsku idete takmer celý čas rovnou cestou predpisovou päťdesiatkou až do centra mesta, takže môžete sledovať napríklad odlišné prístupy v architektúre.

Ak vám na Orave chýbajú ozaj rušné turistické lokality, Zakopané vám to vynahradí. Výstavná pešia zóna a kvantum turistov. Ktorých, povedzme si otvorene, prilákali aj (možno najmä) výhodné nákupy. Obchodná zóna je hlavnou cestou rozdelená na dve časti: stánkovú à la bratislavská Miletička a štandardnú s klasickými kamennými predajňami. Všetci obchodníci očividne dbajú na predpisy. Aj stánkari či zmrzlinári za nákup za pár zlotých vychrlia blok z registračnej pokladnice, čo na druhej strane hraníc rozhodne nie je štandard.

Výhľadov na tatranské štíty si z centra Zakopaného neužijete, zakrývajú ich domy a zeleň. Namiesto toho sa povozíte v koči s konským záprahom, posedíte na terase v reštaurácii. Nezabudnite na suvenír: džem zo žurawiny (plody príbuzné brusniciam) a oscypek (oštiepok s tradičnými reliéfmi na povrchu). Cestou späť na Oravu môžete potom rozdumať, čo všetko sa Slováci musia v rozvoji turizmu od Poliakov naučiť.

Bez oscypku neodíďte Zdroj: Jozef Andacký