Slovenský Orange mal v histórii viacero momentov, ktoré ho radili medzi technologických lídrov, a nielen na Slovensku. Rovnako intenzívne sa chopil aj výzvy nakopnúť svoju infraštruktúru k mobilnému broadbandu. V roku 2015 investoval viac než tridsať miliónov eur do technológií sietí tretej a najmä štvrtej generácie (3G a 4G). Zástupca generálneho riaditeľa Orangeu Ivan Golian vysvetľuje, akým procesom prechádzali ich ambície v materskej skupine.
Profily nominovaných sme uverejňovali postupne od 17. augusta. Hlasovanie bolo spustené 19. októbra a skončilo sa 2. novembra. Víťaza sme vyhlásili 8. novembra na slávnostnom večeri TREND TOP 2016.
Investor roka 2016 - profily nominovaných
Kam Orange posunuli investície do 4G siete?
4G vnímame ako bránu do budúcnosti. Z technického hľadiska je táto infraštruktúra postavená na úplne inej architektúre než predchádzajúce generácie sietí 2G a 3G. Ďalšie generácie sietí už budú principiálne postavené na 4G. Z hľadiska trhových možností cez 4G napĺňame ambíciu byť plnohodnotný poskytovateľ konvergentných služieb. V konvergencii [spájaní možností fixnej a mobilnej siete do ucelenej ponuky služieb] je budúcnosť, pričom mobilný a fixný broadband sú jej základnými prvkami.
Konvergencia a broadband je aj cieľom ostatných troch mobilných operátorov. V čom bude výhoda Orangeu?
Konvergencia sa dá poskytovať pri rôznej kvalite. Pozrite, z hľadiska definície je trabant auto rovnako ako ferrari. My si však myslíme, že poskytovanie kvalitných služieb si vyžaduje technológie s parametrami z horného segmentu. Pre operátora to znamená, že ak chce poskytnúť relevantnú zákaznícku skúsenosť, potrebuje viac než dvetisíc sajtov [vysielačov mobilnej siete] a mobilným broadbandom pokryť viac než deväťdesiat percent obyvateľov krajiny. My máme sajtov niekoľko sto nad dvetisíc. Vysokorýchlostným mobilným broadbandom na báze 3G alebo 4G sme už koncom minulého roka pokrývali 93 percent obyvateľstva. A do dvoch rokov budeme aj so samotným 4G nad deväťdesiatimi percentami.
V slovenskom Orangei pôsobíte od jeho vzniku. V čom sa investície do 4G líšili od tých, ktoré realizoval vo svojich začiatkoch?
V úplných začiatkoch sme pre mobilnú sieť [vtedy 2G] museli vybudovať fyzickú infraštruktúru, teda napríklad postaviť stožiare, zazmluvniť strechy. O to bola realizácia investície zložitejšia, ale zasa nebol problém integrácie s inými vrstvami siete. Pri 4G už síce v rozhodujúcej miere využívame vybudovanú fyzickú infraštruktúru, ale hlavná ťarcha investície sa presunula na inžiniering a integráciu s existujúcimi vrstvami 2G a 3G.
Určite sa zmenili aj východiská investície z hľadiska konkurenčného prostredia.
Áno. V úplných začiatkoch sme nevedeli, aká bude naša zákaznícka ponuka a ponuka konkurencie. Pri 4G sme ešte pred začiatkom budovania siete mali relatívne dobrú predstavu o našej komerčnej ponuke pre rezidenčných i biznis zákazníkov. Okrem toho rozhodnutie o investícii do 2G prebehlo mimo nás, manažmentu slovenského Orangeu. Vtedy, v roku 1996, materská spoločnosť vyhrala tender na licenciu a založila lokálnu firmu. Pri 4G sme s impulzom na investíciu prišli my a museli sme prejsť cez schvaľovacie konania v materskej korporácii. Ďalší rozdiel je, že sa predĺžila návratnosť investície.
Skupinový schvaľovací proces nám dáva vysokú pravdepodobnosť, že na jeho konci budeme úspešní
Investičné cykly sa, naopak, zrýchľujú?
Áno, ale to neplatí len pre mobilné siete, ale aj pre informačné systémy a podobne. Pre nás to znamená dve veci. Na jednej strane dokážeme efektívnejšie investovať, lebo za rovnaký objem peňazí vieme nakúpiť rádovo vyššie kapacity a lepšiu infraštruktúru. Na druhej strane sa zvyšujú nároky na zabezpečenie zákazníckej spokojnosti, lebo skracovanie investičného cyklu ide niekedy na úkor kvality testovania.
Ako sa vyrovnávate s tým, aby rýchlejšie investície nešli na margo kvality služieb?
Benefitujeme z toho, že sme členom medzinárodnej skupiny. Orange má trinásť vývojových centier, kde má 700 vývojárov, a ďalších sedemtisíc pracovníkov na zabezpečenie štandardov, testovanie a podporu lokálnych tímov.
Telekomy potrebujú investície realizovať nielen rýchlejšie, ale aj lacnejšie než v minulosti. Zmenil sa kvôli tomu spôsob výberu dodávateľov?
Výber dodávateľov sa nikdy neriešil na úrovni Slovenska. Do rozhodujúcej miery ho harmonizovala materská skupina pre všetky krajiny, v ktorých pôsobí. Dnes je to 29 krajín. Zmena je v tom, že vznikla nákupná spoločnosť BuyIn, ktorá zabezpečuje sourcing veľkých telekomunikačných investícií. A to nielen pre Orange, ale aj pre Deutsche Telekom, ktorí sú obaja jej akcionármi. Funguje to tak, že BuyIn pozbiera nákupné požiadavky, s ktorými oslovuje dodávateľov. Orange si potom vyberá z ponúk konkrétnych dodávateľov s konkrétnymi cenami. Vzťahy s nimi potom riadi pre všetkých 29 krajín centrálne, i keď vždy s prihliadnutím na riziko, bonitu trhu či zákaznícku skúsenosť. Z tejto matice napokon lokálny manažérsky tím zistí, v akom objeme a od ktorého dodávateľa ktoré technológie môže nakupovať.
Ivan Golian (52)
Zdroj: Maňo Štrauch
Absolvoval Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave. V roku 1997 nastúpil do Globtelu (neskôr rebrandovaného na Orange), kde bol šéfom pre informačné technológie a v roku 2005 sa stal zástupcom generálneho riaditeľa. V rokoch 2006 až 2008 pôsobil ako člen predstavenstva a vrchný riaditeľ pre IT a prevádzku VÚB banky. V januári 2009 sa vrátil do Orangeu, v ktorom je doteraz riaditeľom úseku IT a sietí, zástupcom generálneho riaditeľa a členom predstavenstva.
Orangeu neprekáža, že nakupuje zariadenia pre kľúčové investície spoločne s konkurenciou? Ako sú stanovené hranice?
BuyIn má interné firewally medzi informáciami, ktoré idú do Orangeu a Deutsche Telekomu. V Orangei je zasa stanovené, kto a ako môže s ByuInom komunikovať. Nepoznáme požiadavky Deutsche Telekomu, nieto ešte jeho vybraných dodávateľov a ceny. Jediný spoločný menovateľ je spájanie objemu nákupov a dopytovanie dodávateľov na cenu.
Obstarávanie investícií je teda v Orangei centralizované. Kedy skupina prenecháva rozhodovanie o investíciách na lokálnom manažmente?
Na nákupy sieťových komponentov a IT systémov máme stanovené limity. Ak je ich objem pod týmito limitmi, môžeme nakupovať lokálne. Okrem lokálnej máme aj európsku a skupinovú schvaľovaciu úroveň. Od plánovaného objemu investícií závisí, ktorá úroveň musí tú--ktorú investičnú ambíciu schváliť. Veľké projekty, ako je výstavba novej mobilnej siete, sú určite nad limitom. Impulz na takúto investíciu síce prichádza od manažmentu v lokálnej krajine, ale projekt musí obhájiť pred skupinovou investičnou komisiou, kde sa rozhoduje, či áno alebo nie.
Oproti investíciám spred dvadsiatich rokov máme jasnú predstavu o budúcej komerčnej ponuke
Čo sa vám osvedčilo ako najlepšia argumentácia?
Slovenský Orange bol v materskej skupine vždy vysoko hodnotený. Ako prví sme pre ňu pilotovali zavedenie optickej siete. Ako prví sme do živej prevádzky spustili nelineárnu televíziu... Vytvorili sme si teda renomé, a aj preto je skupina voči našim požiadavkám veľmi férová a vychádza nám v ústrety.
Nezdôrazňujete konkurenčnú situáciu, vývoj na trhu?
Náš cieľ je byť plnohodnotný telekomunikačný hráč, ktorý vlastní infraštruktúru. To bol základný argument, s ktorým sme šli do 4G. Myslíme si, že nič viac nebolo treba. Určite musíme preukázať kvalitu, zákaznícku skúsenosť a konkurenčný trh, ale to nie sú argumenty, či nám skupina investíciu schváli alebo neschváli. Naša skupina je telekomunikačný operátor, uvedomuje si potrebu vlastniť infraštruktúru a investovať do nových sietí. O to je naša argumentácia jednoduchšia.
Pokračujete v pilotovaní projektov pre materskú skupinu aj naďalej?
Áno. Pred časom sme napríklad v Banskej Bystrici a okolí pilotovali dodávateľa, ktorého skupina vybrala pre africké krajiny. Keďže znalosť a kvalitní ľudia boli na Slovensku, netestovalo sa v Afrike, napriek tomu, že tam na dodávateľa čakali dve desiatky krajín. Nainštalovali sme technológiu, niekoľko mesiacov sme ju testovali, potom sme ju demontovali a výsledky poslali skupine, ktorá sa na základe nich rozhodla s týmto dodávateľom spolupracovať.
Prispôsobuje sa tlaku na rýchlejšie investičné cykly aj rozhodovanie materskej skupiny? Nedávno ste ohlásili plán veľkej investície do optickej siete. Ako dlho trvalo, kým ste skupinu presvedčili?
Keďže išlo o investíciu v desiatkach miliónov eur, prejavilo sa to aj v dĺžke celého procesu. Sme na hranici pol roka veľmi intenzívnej práce. Je to dané aj tým, aká je skupina Orange veľká. Na schvaľovanie investícií má jednotnú metodiku. Možno by sme si vedeli predstaviť aj flexibilnejší proces. Na druhej strane, trvá síce dlhšie, ale dáva nám vysokú pravdepodobnosť, že na jeho konci budeme úspešní.
Z prístupu štátu často cítiť, že telekomy považuje za dojné kravy. Patria napríklad medzi odvetvia s osobitným odvodom z podnikania. Ako to vnímajú v materskej korporácii? Ovplyvňuje to ich postoj k investíciám?
Vzhľadom na objem investícií, ktoré si také náročné odvetvie, ako sú telekomunikácie, vyžadujú, každú takúto vec vnímajú veľmi-veľmi citlivo. A nejde len o špeciálny odvod. Ďalší príklad: štát len pred rokom dokončil privatizáciu Telekomu, a už si znova buduje nového operátora. Slovenská pošta, ktorej stopercentným akcionárom je štát, nielenže obchodne podporuje Štvorku [cez svoje pobočky predáva SIM karty nového operátora], ale nedávno tiež deklarovala, že si v nej chce kúpiť desaťpercentný podiel. My nerozumieme, prečo to robia, a nevieme to ani vysvetliť nášmu akcionárovi.
Investície veľkých podnikov podporuje štát aj formou daňových úľav, ako to bolo v prípade Dusla Šaľa alebo U.S. Steelu. Orange investuje do nových sietí bez štátnej pomoci, hoci tiež mohol argumentovať, že ak nedostane dotáciu, bude musieť prepúšťať alebo že materská skupina radšej investuje inde. Túto alternatívu ste nezvažovali?
Nie. Vždy sme sa snažili byť priamočiari a do posledného eura si dostáť svoje záväzky. Na druhej strane zrkadlo, do ktorého sa pozeráme, nie je pokrivené. Takže to má aj svoje výhody.
Orange reštartuje optické preteky s Telekomom
Po rokoch zvýšených investícií do mobilných sietí nachystal Orange ofenzívu aj vo svojom druhom pilieri – fixnej optickej sieti, cez ktorú poskytuje rýchly internet a digitálnu televíziu.
Do konca roka 2018 chce Orange do rozšírenia optickej siete investovať 36 miliónov eur. Výsledkom by malo byť zdvojnásobenie pokrytia domácností a strojnásobenie počtu lokalít, v ktorých bude ponúkať služby na báze optického vlákna. Prvé nové mestá – Galantu, Holíč, Sereď, Skalicu a Šaľu – plánuje na svoju mapu pridať ešte do konca tohto roka. Plánuje tiež zahusťovanie existujúcej siete v Bratislave.
Optickú sieť (FTTH – Fiber To The Home) začal Orange budovať v roku 2007. Za dve miliardy vtedajších slovenských korún (približne 66 mil. € konverzným kurzom) postavil infraštruktúru, ktorou v súčasnosti v 19 slovenských mestách pokrýva 345-tisíc domácností. Jedna štvrtina z nich využíva (a platí) poskytované služby internetu a digitálnej televízie.
Úspešnosť na úrovni jedna štvrtiny potenciálu môže po takmer desiatke rokov vyzerať ako nízke číslo. Zástupca generálneho riaditeľa Orangeu Ivan Golian presviedča, že to tak nie je: „Máme jeden z najvyšších success rate z krajín Orangeu, ktoré stavajú optické siete.“ Podľa neho sa na predaj služieb v optickej sieti treba pozrieť tak, že Orange predtým nemal fixnú sieť. Ako napríklad Slovak Telekom. „Zákazníkov na optike teda nezískavame presunom z jednej infraštruktúry na druhú, ako sme to pri mobilnej sieti robili z 2G na 3G a na 4G,“ dodáva I. Golian.
Zdroj: Orange
Za prsty s incumbentom
Zdvojnásobenie pokrytia fixnej siete vyzerá impresívne. Rýchle optické vlákna s dosahom na 700-tisíc domácností dnes žiadny operátor na Slovensku nemá. Napriek tomu I. Golian očakáva, že po skončení investície bude Orange opäť v tesnom závese za Slovak Telekomom. Lebo si myslí, že Telekom – rovnako ako v roku 2007 – zareaguje, prehodnotí investičné plány a bude optiku takisto intenzívne rozvíjať.
Šéf Slovak Telekomu Milan Vašina sa ešte v júlovom rozhovore pre TREND vyjadril, že na Orange reagovať nepotrebujú: „V pokrytí optikou a ďalších vysokorýchlostných technológií, ako je VDSL, v počte pripojených domácností sme výrazne pred konkurenciou.“ Spomenul však, že do fixnej infraštruktúry bude Telekom investovať: „Keď rastie dopyt zákazníkov, upravujete plány, ako ďaleko chcete ísť.“
Podľa I. Goliana bude Telekom pri budovaní ďalšej optiky vo výhode. Bude môcť využiť infraštruktúru historickej metalickej siete. „Pri takej demografii, ako má Slovensko – že viac než polovica obyvateľstva žije v rurálnych oblastiach –, sa ťažko ťahať za prsty s incumbentom,“ dodáva.
Problém celého sektora
Pri výbere lokalít, do ktorých ide Orange ťahať optiku, rozhodovalo viacero kritérií. Najmä existujúca konkurencia, rozšírenie mobilných služieb Orangeu, index kúpnej sily danej lokality či cena pripojenia. Okrem excelovských tabuliek však môže významnú úlohu zohrať aj ústretovosť miestnej samosprávy.
Výstavba telekomunikačných sietí vo verejnom záujme sa z administratívneho hľadiska riadi stavebným zákonom. Problém podľa I. Goliana je, že chýba definícia verejného záujmu, a teda aj kompetencia operátora stavať vo verejnom záujme: „Kompetentné úrady si verejný záujem vysvetľujú veľmi svojsky.“
V praxi sa to prejavuje tým, že samosprávy majú na telekomy aj nadštandardné požiadavky. Napríklad po rozkopávke chodníka majú namiesto klasického asfaltu použiť zámkovú dlažbu. Alebo sa požadujú záležitosti, ktoré s výstavbou sietí nesúvisia, napríklad rekonštrukciu bazéna. Niekedy výklad stavebného zákona podľa I. Goliana vyslovene zabraňuje dotiahnuť do mesta optiku.
S „administratívnymi“ problémami sa nestretáva len Orange. Vo veľkom o tom hovoria aj ostatní operátori. „Keby sme akceptovali očakávania finančnej kontribúcie, v lepšom prípade sa radikálne zníži objem investícií, ktoré sme pripravení do mesta priniesť,“ vysvetľuje I. Golian. Nie všetky mestá a obce sa k telekomom správajú ako k dojnej krave. Ako príklad korektnejšieho prístupu uvádza Dolný Kubín alebo Martin.
Partneri projektu:
|
|
Official image partner:
