Opravme pokazený koncept HDP, pomôžeme sebe i planéte

Sila hlavného ekonomického indikátora vo verejnej diskusii je obrovská. Aj preto, že ho sledujú prakticky všetky štáty sveta, čo umožňuje ľahké medzinárodné porovnania. Ale aj preto, že veľké množstvo premenných voči HDP bežne porovnávame. Dlh i deficit verejných financií, daňové zaťaženie či verejné výdavky na školstvo. Čo ak používame koncept, ktorý sa na tieto účely vôbec nehodí?

Ako to celé vzniklo

Práve tejto téme sa venuje kniha The Growth Delusion dlhoročného britského novinára Financial Times Davida Pillinga. Hlavným odkazom autora je to, že HDP nepredstavuje vhodný indikátor životnej úrovne: kvôli problémom jeho súčasného nastavenia. Navrhuje preto jeho vylepšenia. Je to predsa ľudský konštrukt a nič v jeho metodike nie je vytesané do kameňa.

To dokazuje aj samotný vznik HDP. Aj keď podobný koncept merania produkcie v histórii zavádzali už králi, ktorí potrebovali financovať vojny, samotný hrubý domáci produkt je relatívne nový konštrukt. Začal ho vyvíjať až americký ekonóm a štatistik Simon Kuznets v tridsiatych rokoch minulého storočia po Veľkej hospodárskej kríze. Spojené štáty datujú svoj prvý kompletný „národný účet“ až do roku 1942.

Zdroj: Bloosbury

David Pilling: The Growth Delusion. The Wealth and WellBeing of Nations. Bloomsbury, 2018, 338 s.

David Pilling je dlhoročným reportérom, komentátorom a editorom britského denníka Financial Times. V súčasnosti pôsobí ako editor sekcie venovanej Afrike, v minulosti mal na starosti Áziu, tiež ako korešpondent písal z Čile či z Argentíny. Šesť rokov žil v Tokiu, tamojšiu skúsenosť zhrnul so svojej prvej knihe Bending Adversity: Japan and the Art of Survival.

V Británii zasa celým novým odvetvím makroekonómie koncept HDP uviedol do praxe ekonóm John M. Keynes. Až do roku 1950 sa ale slovo „ekonomika“ v dnešnom význame v politických manifestoch britských politických strán nevyskytovalo.

Ani samotní tvorcovia HDP sa nezhodovali v tom, čo