Známy je aj prípad úradníka, ktorý musel odísť z ministerstva zdravotníctva, lebo porušil zákon, a potom sa stal podšéfom úradu, ktorý dohliada, či všetci v zdravotníctve konajú podľa zákona. Teraz došlo k zmene – klasickú opozičnú požiadavku obrátila vládna koalícia proti poslancovi Ľubomírovi Galkovi (SaS).
Keď išlo o nasadzovanie informačno-technických prostriedkov (ITP), čiže o odpočúvanie, celé desaťročia neexistovala žiadna relevantná kontrola toho, proti komu a prečo sú ITP použité. Až minulý rok parlament prijal zákon, ktorým sa zriadila komisia s reálnymi právomocami – jej členovia budú môcť nasadenie ITP priamo skontrolovať a budú mať aj prístup k osobitnej evidencii odpočúvaní.
Zdroj: Danglár
<strong>Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška</strong>
Traja členovia komisie sú opoziční, traja koaliční. Opoziční zástupcovia do nej ešte zvolení neboli, lebo vládna koalícia má problém s Ľ. Galkom. Ten sa stal exministrom ešte pred koncom vlády Ivety Radičovej, lebo jemu podriadené Vojenské obranné spravodajstvo (VOS) nasadzovalo ITP tak, že Ľ. Galko musel odísť. Teraz by mal kontrolovať iných, či sa nedopustili niečoho podobného ako on.
Na svoju obhajobu exminister obrany vyhlasuje, že mu nikto nedokázal pochybenie. Faktom je, že právne ešte nie je celá záležitosť uzavretá, ale keby sa prešľapy považovali za preukázané až po vynesení rozsudku, tak by sa o Ficovej prvej, druhej a možno i tretej vláde dalo povedať, že jej ministri sa žiadneho prechmatu nedopustili. No aj bez súdného rozhodnutia je možné skonštatovať, že Ľ. Galko pochybil.
Keď v roku 2010 vyšlo najavo, že redaktori denníka Pravda disponujú informáciami o obrannom spravodajstve, ktoré nemohli získať z verejných zdrojov, tak to VOS „riešilo“ tak, že nasadilo ITP na novinárov. Namiesto toho, aby si vyšetrilo únik interne a poslalo na detektor lži každého, kto mohol informáciu novinárom poskytnúť, vybavilo si súdne povolenie na odpočúvanie redaktorov. Aj keby prokuratúra a súdy vyhlásili, že sa nikto trestne neprevinil, tak je neobhájiteľné, že si spravodajstvo riešilo svoje interné problémy takým bezohľadným zásahom do práva na súkromie.
Opozičné strany na Galkovej nominácii trvajú, lebo vraj „má skúsenosti z danej oblasti“. Richard Vašečka (OĽaNO) poukázal na to, že opozícia kandidátov koalície „nekádruje“, čo sa prejavilo aj tým, že podporila nomináciu exministra Martina Glváča za člena kontrolnej komisie pre odpočúvanie. Práve s prihliadnutím na zásadu, že diskvalifikovaní nesmú kontrolovať iných, nemala opozícia Galka navrhnúť a Glváča podporiť.
