Existujú tri cesty, ako môžu organizácie z verejnej i súkromnej sféry zlacniť a zefektívniť nákup a prevádzku informačnej infraštruktúry – outsourcing, cloud computing a aplikácie s otvoreným zdrojovým kódom (open source). Každá z nich má priaznivcov i odporcov medzi dodávateľmi aj medzi používateľmi.

O úspory sa inštitúcie verejnej správy snažia v celom hospodársky rozvinutom svete. Napríklad americká federálna vláda v roku 2009 znížila celkový objem financovania svojich agend o päť až desať percent. Ruský premiér Vladimir Putin chce, aby vládne inštitúcie začali používať open source už v roku 2015. Aj na Slovensku a v Česku patria úspory vo verejnej správe k aktuálnym témam. Čo sa tým mení pre manažérov informatických oddelení?

Úsporná trojica

IT manažéri musia podľa analytikov spoločnosti Gartner finančné obmedzenia nielen akceptovať, ale aj zmeniť vnímanie svojich pracovísk ako problematických nákladových stredísk. Krátenie rozpočtov donútilo informatikov prehodnotiť mnoho doterajších tradícií a zvyklostí.

Cloud computing, outsourcing i opensourcové aplikácie majú minimálne jeden spoločný faktor a tým je z pohľadu zákazníka vízia úspor. Každá z týchto ciest ponúka iný technologický a finančný model. Všetky tri možno navzájom kombinovať a využívať v rôznych oblastiach. Každá z nich dokáže vo väčšej alebo menšej miere spolupracovať s existujúcimi internými systémami.

Očakávania zákazníkov vo vzťahu ku cloud computingu, outsourcingu a open source sú zhodné – zníženie nákladov a zvýšenie kvality či dostupnosti služieb. Používatelia tiež od informatikov očakávajú inovácie. Nezáleží na tom, či sú žiadané alebo nechcené, stagnácia na poli informačnej štruktúry sa pre manažment organizácií stáva okamžite podozrivou. Nasadením alebo zapojením cloud computingu, outsourcingu či open sourcu môžu takúto inováciu priniesť.

V prípade cloud computingu sa organizácie zbavujú značnej časti vlastného hardvéru a softvéru, ktoré si v novom funkčnom modeli zaobstarávajú vo forme služby. Za čo konkrétne platia, to určuje obchodný model dodávateľa. Môže ísť o časovú licenciu na používateľa, o reálne využitý čas či o prenosové pásmo.

Outsourcing vo svojej najpôvodnejšej podobe znamená iba to, že organizácie odpredajú celé IT oddelenie alebo jeho časť vrátane softvéru, hardvéru a zamestnancov. Všetko prevezme dodávateľ služieb, ktorý po istom čase pravdepodobne presunie veľkú časť infraštruktúry do vlastného dátového centra. Istá paralela s cloud computingom je zrejmá.

Pri aplikáciách s otvoreným zdrojovým kódom odpadá nutnosť začiatočných investícií do softvérových licencií. Okrem toho takéto programy majú väčšinou nižšie nároky na výkon hardvéru ako štandardný balíkový softvér. Interval výmeny serverov a osobných počítačov sa tak môže predĺžiť, čo tiež vedie k úsporám. V prospech otvoreného kódu vystupuje aj vyššia bezpečnosť, pretože nie je v centre záujmu počítačových útočníkov.

Otvorený a plnohodnotný

Otvorenosť kódu neindikuje chaos. Naopak, open source má pomerne prísne licencie, často s veľmi zložitými pravidlami. Existuje celý rad licenčných ustanovení, ktoré jednotlivým slobodným projektom vytvárajú podmienky na existenciu. Navyše, komplexnejšie systémy bývajú zložené z kódov niekoľkých licencií, čo určuje ich cenu a možnosti nasadenia alebo úprav.

Open source nie je bez nákladov. Minimálne je potrebné zabezpečiť internú alebo externú podporu inštalovaných systémov. Tieto náklady však vznikajú i pri proprietárnych aplikáciách s uzavretým kódom. Všeobecná poučka Gartneru hovorí, že cena podpory programov s otvoreným kódom nesmie prevýšiť cenu licencií a podpory proprietárnych aplikácií počas doby ich životnosti.

Aplikácie s otvoreným zdrojovým kódom za posledných desať rokov dospeli, čo platí nielen o ich funkcionalite, ale aj o ich používateľskej prívetivosti. V minulosti platilo, že open source je síce zadarmo, ale v súčte súvisiacich a nevyhnutných úkonov vychádza dosť draho. Významnú nákladovú položku predstavovali výdavky na prispôsobenie kódov, na unikátne programátorské úpravy, na aktualizácie alebo na vysoko honorovaných správcov systému.

S touto povesťou by slobodný softvér ďaleko nedošiel, ale situácia sa výrazne zmenila. Inštaláciu mnohých programov s otvoreným kódom vrátane operačných systémov zvládne stredne pokročilý používateľ s elementárnou znalosťou princípov výpočtovej techniky. Ich ovládanie sa takmer nelíši od proprietárnych aplikácií.

Evanjelizácia otvorenosti

Možné odmietanie otvoreného softvéru používateľmi sa dá v súčasnosti ľahko prelomiť. Dve rýchlo sa šíriace platformy smartfónov majú softvérový pôvod v operačných systémoch Linux a Unix – Google Android a Apple iOS. Prvý je sám osebe open source, ktorý vychádza z menej známej linuxovej distribúcie. Druhý historicky nadväzuje na proprietárny Unix, blízkeho príbuzného Linuxu. Ak dokáže používateľ ovládať tieto prístroje, nemôže mu nejaký open source spôsobovať problémy.

Open source je alternatívou i pre softvérovú výbavu bežného pracovného osobného počítača. Tá sa skladá z operačného systému, internetového prehliadača, súboru kancelárskych aplikácií a bezpečnostného softvéru. V celkom konkrétnej rovine pôjde často o jednu z verzií Windowsu, Internet Exploreru, Microsoft Officu a o niektorý zo širokej ponuky bezpečnostných programov pre Windows. Menej často bude PC využívať operačný systém Novell Suse, internetový prehliadač Mozilla Firefox, súbor kancelárskych aplikácií OpenOffice.org a niektorú z relatívne úzkej ponuky bezpečnostných programov pre Linux.

Na obidvoch takýchto PC dokáže používateľ vytvárať takmer identické výstupy, s obidvoma má prístup k väčšine podnikových aplikácií. V čom je teda zásadný rozdiel? V podstate iba v cene softvérového vybavenia. A vôbec nemusí ísť o zanedbateľné sumy.

V prípade PC vybaveného proprietárnym softvérom platformy Windows musí organizácia zaplatiť za licenciu operačného systému, za licenciu kancelárskeho súboru a za licenciu bezpečnostného softvéru. Osobný počítač vybavený aplikáciami kategórie open source si v tomto modelovom prípade vystačí s jedinou licenciou. Navyše, používateľ alebo zákazník neplatí za používanie softvéru, ale za jeho podporu zo strany výrobcu. V nej sú zahrnuté aktualizácie, konzultácie problémov a pomoc pri inštalácii. Eventuálne nemusí používateľ platiť ani za podporu.

Problematický mix

Prechod na open source nemá len pozitívne stránky. Napríklad firma Novell, jeden z evanjelizátorov softvéru s otvoreným kódom, síce spolupracuje s Microsoftom na zvyšovaní kompatibility proprietárnych a otvorených systémov v serverových riešeniach a čoraz viac i v oblasti pracovných staníc. No vzájomná kompatibilita má napriek sústavnému pokroku obmedzenia.

Aby sa tieto obmedzenia znížili na minimum, treba dodržiavať správne nastavené pravidlá. Napríklad generovať a publikovať súbory v zmysle ustanovených konvencií platných pre výmenu súborov, a to nielen pri kontakte s úradmi verejnej správy. Štandardy už definované sú: pre textové, grafické, audio a video súbory, súbory pre audio a video streaming, súbory obsahujúce tabuľky a formáty pre kompresiu súborov. Obmedzenia sú výraznejšie, keď sa používajú neštandardizované formáty.

Open source nachádza uplatnenie už aj v takej citlivej oblasti, ako je bankovníctvo. Funkcionalita pracovných staníc s open sourcom je zachovaná od operačného systému, grafického rozhrania cez kancelárske balíky a internetové prehliadače až po antivírusovú ochranu či ochranu citlivých dát počas ich prenosu a uskladnenia. Rovnako aplikácie na podporu spolupráce, e-mailové a kalendárové služby spĺňajú všetky požiadavky kladené na funkčnosť aplikácií vo finančnom sektore.

Autor je analytik spoločnosti Gartner.