Taký prototyp manažérskeho vozidla vhodného aj na rodinné použitie. Nebola bez chýb. Niektorí motoristi jej vyčítali tesno obstavanú zónu vodiča. To však nie je môj prípad. Tí, čo ma poznajú, vedia, že tesný kokpit zbožňujem.
Na druhej strane s názorom, že vyšší cestujúci sa na zadných sedadlách cítili utláčaní, sa nedalo nesúhlasiť. Osobne mi tiež prekážalo, že niektoré motorizácie „žrali“ viac ako bezprostredná konkurencia.
Opel Insignia Grand Sport 1,5 Turbo Zdroj: Opel
Insignia 1,5 Turbo druhej generácie stojí na parkovisku pripravená potvrdiť deklarácie svojich autorov, že je krajšia, komfortnejšia, ovládateľnejšia, vybavenejšia... a vôbec lepšia. Pravdu povediac – menšie ambície od tvorcov novinky zásadne neočakávam.
Viem, čo vidím
Nebudem vás obťažovať výpočtom milimetrov, ktoré robia novú Insigniu dlhšou, širšou a nižšou. Je taká, verte mi. Zato rázvor zväčšený z pôvodných 2 737 mm na 2 829 mm už dovoľuje dúfať vo väčší priestorový komfort na zadných sedadlách. Pokles hmotnosti o 175 kilogramov, zastúpenie vysokopevnostnej ocele v skelete a súčiniteľ aerodynamického odporu Cx 0,26 ma oprávňujú dúfať v skromnejšiu spotrebu paliva a lepšiu ovládateľnosť.
Opel Insignia Grand Sport 1,5 Turbo Zdroj: Opel
Zatiaľ však viem len to, čo vidím. Nová Insignia sa tvári športovejšie. To robia tie mnou zatajené milimetre, zasnené svetlomety, plochejší oblúk kabíny... ale aj bočný prelis po stranách karosérie známy aj z predchádzajúcej generácie – teraz však orientovaný v opačnom garde. Vtip tkvie v tom, že optické ťažisko Insignie presúva spredu dozadu, a to je podľa mňa dobre.
Zopár kompromisov
Sadám si za volant a hneď je to iná káva. Zatiaľ však netvrdím, že voňavejšia. Kokpit je naozaj vzdušnejší. V tomto smere mi pripomína zónu vodiča v Škode Superb. Páči sa mi štíhla hranatá architektúra palubnej dosky, oceňujem aj informačnú hodnotu prístrojového štítu. V pätici budíkov – centrálny je elektronický – sledujem navyše oproti štandardu napätie akumulátora aj teplotu olejovej náplne motora. Palubný počítač mi zas meria odstup za vozidlom vpredu v sekundách.
Zvyčajne udržiavam bezpečnú vzdialenosť väčšiu ako väčšina vodičov, teraz však zisťujem, že aj tak sa „nezmestím“ do odporúčaných dvoch sekúnd. Kvôli otáčkomeru zas nemusím klopiť zrak – zobrazuje sa prostredníctvom Head-up displeja aj na čelnom skle, len si ho v ponuke zobrazovaných údajov musím vybrať. Trochu komótne reaguje centrálny dotykový monitor.
Opel Insignia Grand Sport 1,5 Turbo Zdroj: Opel
V jeho prospech zas hovorí logické menu a prehľadne rozvrstvené ikonky. Ak si mienim doregulovať klimatizáciu, nemusím sa k nej preklikávať, stačí ťuk alebo otočenie spínačom na osobitnom paneli. Sedím v pohodlnom kresle. Spustím si ho tak nízko, ako sa len dá, čo je až prekvapivo tesne nad podlahou.
Aj sklon sedáka si môžem upraviť podľa chuti. Len čalúnenie je na môj vkus trochu mäkké, ale nepochybujem, že mnohým práve také vyhovie. K použitým materiálom nemám výhrady. Ani na mäkkých plastoch sa tu nešetrilo. Moju pozornosť upútal povrch palubnej dosky. Jeho hrubý raster vyzerá naozaj hodnotne, je aj poddajný, ale na pohladenie trochu drsný. Asi kompromis. Ak má vyzerať lepšie ako iné, asi nemôže byť aj príjemnejší na dotyk.
