Horšie by napríklad bolo, keby sa M. Zeman nielen odvolával na právnu analýzu, podľa ktorej môže parlamentnou väčšinou navrhnutého predsedu i ministrov odmietnuť, ale keby podľa nej aj konal. Prezident však napokon takto nepostupoval, lebo v konečnom dôsledku nemohol vyhrať. Aj keby mu český Ústavný súd dal za pravdu, že právo nevymenovať naozaj má, spoľahlivá väčšina v parlamente – poslanci Bohuslava Sobotku, Andreja Babiša a Pavla Bělobrádka – by neumožnila, aby prezident dosadil a udržal vlastný kabinet, ako sa to stalo pri vláde Jiřího Rusnoka.
M. Zeman by sa mohol o „svoju“ vládu len dvakrát pokúsiť, ale do tretice by podľa českej ústavy vyberal premiéra predseda Poslaneckej snemovne, takže prezidentova porážka by bola neodvratná. My, na rozdiel od Čechov, takúto poistku v ústave nemáme.
Zdroj: Danglár
Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška
Budúci slovenský prezident sa preto nemusí správať tak ako jeho predchodcovia. Michal Kováč, Rudolf Schuster i Ivan Gašparovič pri vymenovaní premiéra rešpektovali ústavnú zásadu, že svojím rozhodovaním sú povinní zabezpečiť riadny chod ústavných orgánov.
V tomto prípade bol riadny chod zabezpečený tým, že prezidenti vymenovali za premiéra politika, na ktorom sa zhodla parlamentná väčšina. Premiér potom navrhol ministrov a vláda dostala v parlamente dôveru. Žiaľ, prezident môže postupovať aj inak.
Môže o kandidátovi, na ktorom sa zhodla parlamentná väčšina, vyhlásiť, že ho za premiéra nevymenuje, lebo má dôvodné pochybnosti, či bude svoju funkciu vykonávať spôsobom, ktorý nezníži jej vážnosť. Namiesto neho môže vymenovať iného kandidáta. Slovenská ústava totiž hovorí len toľko, že „za predsedu vlády môže byť vymenovaný každý občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady SR“.
Parlamentná väčšina by potom mala dve možnosti: buď prezidentovho premiéra i jeho vládu akceptovať, alebo neschváliť jej programové vyhlásenie. V takom prípade by prezident mohol uplatniť ďalšie ustanovenie ústavy, ktoré hovorí, že hlava štátu „môže rozpustiť Národnú radu SR, ak Národná rada SR v lehote šiestich mesiacov od vymenovania vlády SR neschválila jej programové vyhlásenie“. Inými slovami, ak sa slovenský prezident, nespokojný s výsledkom parlamentných volieb, rozhodne pre ostrú hru, môže vyvolať ich rýchle opakovanie.
Česi, hoci majú ústavnú poistku proti prezidentovej svojvôli, dospeli k záveru, že v ústave je procedúra zostavenia vlády napísaná zle. A to ju majú napísanú lepšie ako my.
