Slovo oligarcha sa po dlhom čase dostalo do slovenských médií aj z iných ako vnútropolitických dôvodov. Spôsobila to náhla smrť ruského oligarchu Borisa Berezovského, ktorú ruská obdoba Cynickej obludy komentovala v štýle slovenskej: Ruská tajná služba môže potvrdiť, že v prípade Berezovského išlo o samovraždu, lebo dohliadla na jej nerušený priebeh...
To, že Rusko i Slovensko majú svojich oligarchov a že sa v nich oligarchický systém vyvíjal súbežne, je známe. Menej známe sú dôvody, pre ktoré sa vyvinul odlišne. V čase, keď si Boris Jeľcin nechal v referende schváliť ústavné právomoci, aké nemal ani cár či generálny tajomník, Vladimír Mečiar predložil v parlamente ústavu, ktorá rešpektovala klasické zásady rozdelenia moci. Dôvod odlišnosti je evidentný: Kremeľ vedel, že Západ sa bojí nestability bývalej superveľmoci oveľa viac ako toho, že ústava legalizuje autoritatívny režim. Čo si mohol dovoliť prezident Jeľcin, o tom premiér Mečiar iba sníval. Keď sa svoje sny pokúsil zrealizovať, narazil na odpor. V polovici 90. rokov už bolo obrovské Rusko rozdelené medzi oligarchami, kým na Slovensku sa ich tvorba cez privatizáciu len rozbiehala. Potom došlo k ďalšej zmene, ktorá mala vplyv na postavenie oligarchie.
V roku 1998 sa v Rusku rozhodlo, kto bude nástupcom Jeľcina a voľby v roku 2000 to iba potvrdili. „Zásada“, že v Rusku sa musí zachovať mocenská kontinuita, prežila od Jeľcina cez Putina a Medvedeva až doteraz. O hlasovaní v Rusku platí známa veta, že keby voľby mohli niečo zmeniť, už dávno by ich zakázali. Keďže tam hlasovanie vždy potvrdilo postavenie najvyššieho, oligarchovia sa tomu museli prispôsobiť. Tak ako všetci, aj oni sú pod rozkazom. Kto sa mu vzoprie, oligarchom nie je – aspoň nie v Rusku.
Zdroj: Ilustrácia - Danglár
Ďalšie Danglárove kresby nájdete v galérii
Na Slovensku voľby v roku 1998 zmenili vládnucich, ale starí oligarchovia zmenu bez úhony prežili. S novou garnitúrou vznikli aj noví oligarchovia, ktorí – ako napísal Tom Nicholson – riadili politikov, aby vládli v ich prospech. Hlavný rozdiel medzi slovenským a ruským systémom spočíva v tom, že tu sa so striedaním moci striedajú aj oligarchovia pri moci. V Rusku sa nestrieda, lebo tam sa moc po dohode odovzdáva. Preto k nej majú oligarchovia oveľa ďalej ako v časoch, keď zhodou historických okolností mal Berezovskij približne takú moc ako Rasputin za cára. Ruskí oligarchovia sú oveľa bohatší ako slovenskí, ale naši sú oveľa vplyvnejší, lebo oni kreujú vládnucich. Ruskí svojich „iba“ financujú.
Osudu Borisa Berezovského sa TREND v aktuálnom čísle venoval aj v článku Kombinátor v systéme moci.
