Okuliare, ktoré nás budú učiť, liečiť a pomôžu predávať

Virtuálna realita pre masy štartovala prevažne ako nová herná platforma. Dostáva sa postupne aj do medicíny alebo školstva. Ale už z jej podstaty je jasné, že je veľmi silný a už aj pomerne rozšírený nástroj pre architektov a realitných developerov či maklérov. Pretože celá VR je o stavbe nových svetov, pixel po pixeli a v trojrozmernom priestore. Práve z tejto oblasti má slovenská firma GrandPano zatiaľ najviac klientov. Ivan Daško ju s Petrom Farkašom založili pred takmer troma rokmi s tým, že architekti nebudú ich jedinou cieľovkou.

I. Daško šiel v roku 2009 na krátku dovolenku na Island. Ostrov mu tak učaroval, že tam ostal šesť rokov a začal podnikať v cestovnom ruchu. Zaoberal sa tvorbou virtuálnych katalógov pre veľké cestovné kancelárie. Šlo o 360-stupňové fotografie vybraných destinácií po celej krajine. Dnes sa I. Daško naplno venuje virtuálnej realite a skúmaniu ľudského vnímania v 3D svete.

Virtuálna realita a architektúra sú prepojené fenomény. Zhodujú sa na tom Peter Horák aj Robert Löffler z Fakulty architektúry STU v Bratislave, kde sa zameriavajú na možnosti virtuálnej reality v ich oblasti. Zhodujú sa aj na tom, že táto technológia ešte zďaleka neukázala, čo všetko dokáže.

„Možnosť získať 3D vizuálny, takmer fotorealistický, vnem je obrovský pokrok nielen v procese navrhovania a tvorby priestoru, ale aj v jeho konečnom prezentovaní,“ tvrdí P. Horák. Práve kreatívne využitie VR v procese tvorby môže podľa R. Löfflera priniesť nové a neočakávané priestorové riešenia.

Slováci vytvorili jeden z najrozsiahlejších developerských projektov vo virtuálnej realite na svete

Dovoľuje presnejšie vizualizovať každý uhol a jeho vplyv na ďalšie prvky budovy, skôr než sa dostane projekt na papier. „Okrem racionálneho vnímania stavby tak vyskakuje aj emotívna rovina, kde nadšenie stimuluje prechádzka po ešte nepostavenom byte, výhľad z balkóna, vnútroblokový priestor,“ vysvetľuje P. Horák.

Oproti papieru sa vo virtuálnej realite podľa R. Löfflera tiež lepšie vníma mierka priestoru. Ale tiež je to dvojsečná zbraň. Architekt použitím VR stráca totálnu kontrolu nad tým, čo presne sa klientovi pri prezentácii zobrazí. „Ďalším využitím VR je napríklad umožnenie zobrazenia a vnímania priestoru a atmosféry už neexistujúcich štruktúr v rámci obnovy pamiatok,“ dodáva. Na Slovensku je príklad takéhoto využitia projekt Virtuálna realita Elektrárňa Piešťany 1906, ktorého cieľom je oboznámiť širokú verejnosť s historickou podobou strojovne s dobovými dieselovými motormi.

Strach z výšok je jedna z fóbií, ktoré sa vo svete pokúšajú liečiť pomocou virtuálnej reality. Zdroj: Grandpano

Ako sa klame mozog

Keď sa bavíme o VR a architektúre, nemusí byť reč len o bytoch alebo kancelárskych priestoroch. Ako urbanista P. Horák pripomína, je to praktický pomocník pri navrhovaní priestorov mesta. „Už len jednoduché porovnania so zahraničnými mestami by mohli vplývať na kladenie otázok o koncepcii verejných priestorov mesta, výškovej regulácii zástavby, estetických možnostiach a podobne.“

Praktické skúsenosti v tom má aj firma GrandPano, ktorá pre developera Starland urobila pripravovaný projekt kompletne vo virtuálnej realite. Ide zatiaľ o jeden z najrozsiahlejších VR projektov na svete. Logistický park aj obytné zóny neďaleko Bratislavy sa zatiaľ vo virtuálnej podobe rozprestierajú na ploche takmer 50 štvorcových kilometrov.

Pre najväčšieho rakúskeho developera Signa zas do virtuálnej reality pretransformovali apartmány vo viedenskom projekte architekta Rana Piana. Nekonečná flexibilita virtuálnej reality im dovoľuje ísť aj do iných oblastí. Dokončujú projekt pre veľkú automobilku. Pôjde o akýsi manuál, ale v podobne virtuálnej a rozšírenej reality.

V každom novom aute budú papierové Google Cardboard okuliare a kam sa majiteľ cez ne s priloženou aplikáciou v interiéri pozrie, tam sa objavia nejaké interaktívne informácie o možnostiach auta. „Virtuálna realita dokáže navodiť takmer akýkoľvek pocit alebo zážitok a táto pozitívna emócia sa potom spojí so značkou alebo produktom,“ vysvetľuje I. Daško.

Okrem iného má VR aj čisto praktické využitie pri simulácii rôznych činností, ktoré sú v realite komplikované alebo finančne náročné. GrandPano a Ministerstvo kultúry ČR napríklad preberali možnosť vytvorenia aplikácie, ktorá by simulovala záchranu umeleckých diel z múzeí a galérií pri požiarnom poplachu. Pritom zachraňovať sa musia podľa umeleckej hodnoty a nie zaradom. VR by pomohla nacvičiť si orientáciu v konkrétnych galériách počas stresujúcich okolností.

Ivan Daško Zdroj: Maňo Štrauch

Keď začínali, ich prvotný zámer bol spraviť vlastnú hru vo VR založenej na simulovaní lietania. Keďže prvá hra bola populárna už pri testovaní, začali túto možnosť ponúkať eventovým agentúram a dnes robia hry pre firmy. Mikrohry sa môžu odohrávať v akomkoľvek prostredí a zväčša odzrkadľujú biznis daného klienta.

„Mať vlastnú hru s korporátnou identitou vo VR na firemný večierok zatiaľ každého prekvapilo. Hry si vieme vymyslieť aj bez nejakého odborného garanta, fantázia nám nechýba. Skôr by sa nám zišiel psychoterapeut,“ vraví Ivan Daško. Stúpa totiž dopyt po VR projektoch na liečbu rôznych psychologických a psychických porúch.

Už robili vlastný neoficiálny test ich aplikácie na liečbu strachu z výšok. Viac ako sto dobrovoľníkov sa prešlo po