Oklamaných odberateľov sa nemá kto zastať

Spokojný zákazník sa teší, že po podpise zmluvy s novým dodávateľom energie ušetrí. Po doručení prvého účtu však príde vytriezvenie. Niektorí domoví predajcovia totiž pri vidine rýchleho zárobku neváhali použiť nekalé praktiky. Viacerí odberatelia tak až neskôr zistia, že podpísali nevýhodné kontrakty. Iní zase ani netušia, že dodávateľa zmenili. Predajca im to zabudol oznámiť a predstavoval sa ako zástupca ich súčasného zmluvného partnera.

Omyl pritom zďaleka nie je len výsadou dôchodcov či menej vzdelaných spotrebiteľov. Skúsený podomový predajca môže popliesť aj majiteľa menšej či strednej firmy. Podľa nových pravidiel má odberateľ pri podomovom predaji právo bez udania dôvodu stornovať novú zmluvu do siedmich dní. To, pravda, nemusí stačiť. Nevýhodnosť zmluvy sa môže objaviť až po príchode prvej faktúry. Vtedy už je na korekciu spravidla neskoro.

Nikto nie je zodpovedný

Ak sa však chce zákazník domôcť spravodlivosti, nemá sa na koho v súčasnosti obrátiť. Štátne orgány pracujúce v tejto oblasti si problém posúvajú medzi sebou. Prvý inštinkt velí obrátiť sa na Slovenskú obchodnú inšpekciu (SOI). No tam by oklamaný odberateľ energií nepochodil. Odberateľ v sektore domácnosti disponuje dvoma druhmi práv – na ochranu spotrebiteľa podľa osobitných predpisov Občianskeho zákonníka a podľa zákona o energetike, vysvetľuje hovorkyňa SOI Danuša Krkošová. Pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie je však daná až subsidiárne, teda v prípade, ak osobitný zákon neustanovuje pôsobnosť iného orgánu dozoru nad ochranou práv spotrebiteľa.

Podľa D. Krkošovej túto oblasť rieši zákon o energetike, preto odporúča sťažovateľom obrátiť sa na Štátnu energetickú inšpekciu. „Naše kompetencie sú dané zákonom o energetike, kontroly v uvedenej veci nie sme oprávnení vykonávať,“ tvrdí výkonný riaditeľ energetickej inšpekcie Peter Eckmann.

Zákazníci by sa márne domáhali spravodlivosti aj na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý regulovaným subjektom obrazne povedané „riadi život“.

„Úrad môže riešiť iba tie podnety a sťažnosti, ktoré súvisia s dodržiavaním určených cien. Na riešenie podnetov, ktoré sa týkajú zmluvných vzťahov medzi dodávateľmi a odberateľmi, kompetencie nemá,“ tvrdí hovorca regulátora Miroslav Lupták. A pre zmenu odporúča spotrebiteľom, aby sťažnosti podobného charakteru adresovali SOI a Štátnej energetickej inšpekcii. Poradiť môžu neštátne spotrebiteľské združenia, napríklad Združenie slovenských spotrebiteľov, ktoré nespokojnému klientovi odporučia optimálny postup. Práve v neschopnosti zastaviť neférové praktiky niektorých firiem pri osobnom predaji vidí Jana Bolibruchová, hovorkyňa Stredoslovenskej energetiky (SSE), najväčší problém súčasnej legislatívy.

Volanie po treťom balíčku

Neporiadok v ochrane spotrebiteľa len ilustruje právny neporiadok, ktorý v slovenskej energetike panuje. Odstrániť ho mala legislatíva, ktorá implementuje tretí energetický liberalizačný balíček z dielne Európskej únie. Cieľom je práve posilnenie postavenia a práv spotrebiteľa a zjednodušenie procesu zmeny dodávateľa energií. To však bude až úloha novozvoleného parlamentu. Dosluhujúca vládna garnitúra to nestihla pre pád vlády a následné predčasné voľby.

„Pre ďalší rozvoj trhu s energiami je dôležité vytvorenie stabilného, proinvestične orientovaného a predvídateľného podnikateľského prostredia,“ zdôrazňuje Dušan Randuška, riaditeľ divízie obchodu s plynom Slovenského plynárenského priemyslu (SPP). Podľa Stanislava Reguliho, riaditeľa spoločnosti SE Predaj, dcéry Slovenských elektrární zameranej na predaj elektriny, najviac chýba Slovensku nový energetický a regulačný zákon, ktorý by zabezpečil väčšiu transparentnosť trhu.

Zastarané pravidlá konzervujú trh, nedáva si servítku pred ústa Dávid Vlnka, riaditeľ spoločnosti Energia2. Prijatie tretieho liberalizačného balíčka malo okrem iného skrátiť proces zmeny dodávateľa na tri týždne. „To by znamenalo vyššiu flexibilitu pre zákazníkov, ale aj dodávateľov čakajúcich na začatie dodávok pre svojich zazmluvnených zákazníkov,“ uviedla riaditeľka firmy Energetické centrum Žaneta Müllerová. Implementáciou európskych smerníc sa dosiahne väčšia nezávislosť a nestrannosť národného regulátora a stabilita právneho a regulačného rámca. „Ďalšie odďaľovanie môže spôsobiť problémy spoločnostiam, ktoré sa uchádzajú o projekty na európskej úrovni,“ konštatuje D. Randuška.

Ďalšie zmeny

Prijatím tretieho liberalizačného balíčka by sa zlepšovanie energetickej legislatívy nemalo skončiť. Najmä alternatívni dodávatelia volajú po zmenách nad rámec eurosmerníc. Napríklad lepšiu garanciu hospodárskej súťaže či povinnú modernizáciu technickej infraštruktúry. S. Reguli žiada predovšetkým povinnú výmenu klasických meracích zariadení za inteligentné meracie systémy. Tie by podľa neho pomohli odberateľom riadiť svoju spotrebu, dodávateľom ponúkať produkty na základe cien v jednotlivých časových pásmach a všetkým účastníkom trhu poskytnúť korektné dáta pri vyhodnocovaní obchodov, odchýlok a fakturácií.

Zákonodarcovia a orgány určujúce pravidlá na trhu by si mali podľa Rastislava Borovského, šéfa útvaru pre koncových odberateľov Magna E.A., dávať pozor na skracovanie výpovednej lehoty. „Môže sa stať, že dodávateľ má nakúpenú energiu pre odberateľa a ak mu odíde ku konkurencii, bude musieť túto energiu predať so stratou alebo nájsť nového odberateľa pre daný objem,“ vysvetľuje. Od nového roka platí nariadenie vlády, podľa ktorého sa rozšírila dvojmesačná výpovedná lehota na všetky typy zmlúv. Teda aj na tie, ktoré sú uzatvorené na dobu určitú. „Považujem to za nešťastné. Môže spôsobiť komplikácie v zmluvných vzťahoch medzi jednotlivými účastníkmi trhu,“ kritizuje S. Reguli.

Koniec regulácie?

Minulý rok sa niesol v znamení ďalšieho prehlbovania súťaže na trhu s dodávkami energií. Viacerí dodávatelia sú preto presvedčení, že regulácia cien pre segment domácností už nie je potrebná. Zrušenie regulácie by sme privítali už v roku 2009, hodnotí R. Borovský. Podobný pohľad má aj D. Randuška. Na domácom trhu so zemným plynom existuje podľa neho skutočná konkurencia vo všetkých segmentoch vrátane regulovaných domácností, takže dôvody na reguláciu pominuli. Úplnému zrušeniu regulácie cien pre domácnosti by však malo predchádzať prechodné obdobie s presne stanoveným časovým rámcom úplnej liberalizácie cien plynu.

S. Reguli považuje za zbytočnú aj reguláciu cien elektriny. „Všetko, čo sa umelo obmedzuje, má spravidla opačný efekt,“ glosuje. Na Slovensku podľa neho funguje dostatok dodávateľov elektriny, ktorí sú schopní zabojovať o zákazníkov zaujímavými cenami. Mnohých však odrádza komplikovaný, neprehľadný a rizikový rámec v tejto skupine odberateľov, domnieva sa. Kľúčový faktor pri tvorbe cien v prospech odberateľov podľa D. Vlnku je konkurenčný boj jednotlivých dodávateľov. „Deregulácia tu mala byť už dávno,“ vyhlasuje.

J. Bolibruchová však upozorňuje, že na trhu existuje skupina zraniteľných zákazníkov, ktorá by zrušením regulácie mohla utrpieť. „Musí byť jasne definovaná,“ komentuje. Zrušenie cenovej regulácie by sa mohlo podľa viacerých dodávateľov energií kompenzovať napríklad prijatím opatrení na ochranu jasne definovaných skupín odberateľov z radov domácností prostredníctvom nástrojov sociálnej politiky.

Deregulácii sa nebráni ani samotný Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Podľa jeho predsedu Jozefa Holjenčíka je úrad pripravený na postupné zrušenie regulácie cien energií, potrebné je však prijatie príslušnej legislatívy. Kedy by sa mohla regulácia zrušiť, však regulátor zatiaľ ani raz nespresnil.

Päť rokov natvrdo

ÚRSO pritom vlani prijal novú regulačnú politiku, ktorá začala platiť začiatkom tohto roka. Jej účinnosť potrvá najbližších päť rokov. Predĺženie regulačného obdobia z troch na päť rokov brandži neprekáža. Samotná dĺžka nemá priamy vplyv na obchod s energiami. Dlhšie regulačné obdobie by malo prispieť k väčšej stabilite a predvídateľnosti podmienok na podnikanie v sektore energetiky. „Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje priamo pôsobenie regulovaných subjektov, je to, či nedochádza v priebehu regulačného obdobia k častým a neodôvodneným zmenám v rozsahu a spôsobe regulácie,“ zdôrazňuje D. Randuška.

Regulované subjekty si môžu podľa S. Reguliho vďaka pravidlám na dlhšie obdobie pripraviť stratégiu rozvoja. „Treba sa však zamyslieť nad tým, ako nastaviť pravidlá tak, aby boli jednoduchšie, aby sa stále nemenila štruktúra cien a aby boli zjednotené pravidlá pre tri regionálne distribučné spoločnosti,“ podotýka. Podľa neho zo strany regulátora by bolo vhodné, ak by pre účastníkov trhu spracoval na základe ním schváleného päťročného regulačného rámca aj ceny jednotlivých položiek, ktoré sa očakávajú v každom roku. Dodávatelia by si tak vedeli pripraviť plány nákladov a kalkulácií na dodávku elektriny na dlhšie obdobie.

Podomový predaj energií

Riziká

Dohodnutá cena nemusí byť nižšia než u súčasného dodávateľa
Zmluva môže byť na dlhé obdobie a pri predčasnej výpovedi hrozia vysoké pokuty
Skryté zmluvné poplatky
Nedostatočná zákaznícka starostlivosť, neexistencia zákazníckych centier, nedostupná linka, spoplatnenie bežných služieb

Ako sa brániť