Ofenzíva Tokia v Rusku: S Putinom medzi štyrmi očami

Ťažiskom jeho anabázy však nebola stará Európa, za akú sa po rozšírení Európskej únie považuje pôvodná západoeurópska pätnástka, ale Rusko. Vybral sa tam na rozhovor s jeho vládcom, prezidentom Vladimirom Putinom.

K tomuto záveru sa dá dospieť preosiatím ohlasov vo svetovej a japonskej tlači po sobotňajšom návrate unaveného premiéra Š. Abeho do vlasti. Všetky preberajú priebeh jeho trojhodinovej schôdzky s V. Putinom, máloktoré jeho rozhovory v krajinách západnej Európy.

Štátnik a jeho vlasť

Tam tvorilo najdôležitejší bod rokovanie v Bruseli o urýchlení vypracovania dohody o voľnom obchode Japonska s úniou. Tokio tiež sľúbilo prispievať do fondov EÚ pre Afriku a Sýriu i do Európskeho fondu pre strategické investície. Ďalšie závažné témy sa preberú 26. mája na samite skupiny G7 v Japonsku.

Mierne starosvetsky znejúci pojem vlasť je v Abeho prípade živý a aktuálny. Šesťdesiatjedenročný politik je potomkom trojgeneračnej politickej dynastie. Otec jeho mamy Nobusuke Kiši bol ministerským predsedom (1957 – 1960) a šéfom japonskej diplomacie (1956 – 1957).

Japonsko sa nechce nechať vytisnúť dominantným rusko-čínskym pohybom

Pozoruhodná je aj skutočnosť, že v rokoch 1941 – 1943, keď Japonsko bojovalo proti antihitlerovskej koalícii, viedol vo vláde rezort obchodu a priemyslu. Jeho povojnová politická dráha bola mysliteľná iba vďaka priazni povojnovej americkej okupačnej správy. Prešiel hlbokým vnútorným prerodom a stal sa oporou Liberálnodemokratickej strany, ktorú dnes vedie jeho vnuk – Šinzó Abe.

Spory, kam oko dohliadne

Toho nezakryto trápi, že sa Tokiu ani po 70 rokoch od skončenia vojny neporadilo uzavrieť mierovú zmluvu s Moskvou. Japonsko ju podmieňuje návratom južných štyroch ostrovov Kurilského súostrovia, ktoré spravuje Rusko. Podľa Moskvy na základe záverov Jaltskej konferencie a Postupimskej dohody.

Kremeľ bol svojho času ochotný odovzdať Tokiu dva ostrovy, no Japonsko si nárokovalo na všetky štyri – Kunašir, Šikotan, Iturup a Habomaj.