Sudcovia, ktorí sa v bare Bonanno zabávali na tom, ako sa ich priatelia hrajú na masového vraha, nerešpektovali zákon. Lebo ten hovorí, že sa musia „zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť sudcu“. Osemčlenná skupina fiškálov sa neskôr nezdržala ani toho, že za zverejnenie videa a fotografií z ich „zábavy“žiadala odškodnenie vo výške 940-tisíc eur. Napokon sa žalobcovia nezdržali ani bezočivej lži.
Nielen ich právni zástupcovia, ale aj oni osobne pred súdom i kamerami tvrdili, že zverejnené zábery (najmä slávna „tanečná“ fotografia s modrými slúchadlami a samopalom v ruke) nie sú pravé. Sudca Najvyššieho súdu SR Juraj Seman napríklad povedal: „Je to od A do Z vymyslené, je to fotomontáž.“ Pridali sa k nemu aj kolegovia Štefan Michálik a Milan Lipovský. Ide o sudcov, ktorí nespočetnekrát svedkov poučovali, že pred súdom sú pod hrozbou sankcie povinní vypovedať pravdu.
Vďaka odbornému posudku českého Kriminalistického ústavu je známe, že fotografie, ktoré podľa žalujúcich mali byť upravované, v skutočnosti nevykazujú „žiadne znaky technickej manipulácie“, nevykazujú „znaky fotomontáže ani dodatočných zásahov“. Po takom dôkaze je evidentné, že žalobcom nešlo o česť, ale „iba“ o peniaze. Je hanbou štátu a jeho zákonodarného zboru, že ľudí tohto druhu ešte nepripravili o možnosť neobmedzene sa obohacovať na vlastnom prešľape.
Parlament nemal problém prijať zákon o odškodňovaní osôb postihnutých násilnými trestnými činmi. V ňom ustanovil, že maximálne odškodné za vraždu je 16 885 eur a za znásilnenie 3 377 eur. Tak sa stalo, že rodina Mária Gorala, ktorého upálili skíni, dostala 10-tisíc eur, ale Ján Slota zinkasoval za článok, ktorý mu vraj spôsobil ujmu na cti, 165 969 eur. Parlament bez problémov prijal aj zákon, podľa ktorého ak štát spôsobí ujmu občanovi, tak ho za to odškodní iba do výšky 16 300 eur. A to aj v prípade, keď niekoho nezákonne dlhé roky väzní. Minister spravodlivosti Tomáš Borec to obhajoval argumentom, že výška nemajetkovej ujmy nemôže presiahnuť výšku odškodnenia obete násilného trestného činu.
Zdroj: Ilustrácia - Danglár
Lenže ak je tak, potom je absolútne neobhájiteľné, že výška odškodnenia za nemajetkovú ujmu v prípadoch poškodenia povesti verejných činiteľov aj desaťnásobne prevyšuje maximálne odškodnenie za násilnú smrť. Skutočnosť, že si politici či sudcovia môžu za pofidérnu ujmu na povesti vysúdiť mnohonásobok toho, čo ostatní občania za ujmu smrteľnú, je do neba volajúca skrivodlivosť.
Kauza Bonanno nám to pripomína rovnako ako všetky ostatné nelimitované odškodnenia papalášov.
