Hlavným cieľom je zvýšiť mieru recyklácie a znížiť množstvo odpadu končiaceho na skládkach, kde je Slovensko na chvoste Európskej únie. Pomôcť má zavedenie princípu rozšírenej zodpovednosti, v rámci ktorej sa výrobcovia a dovozcovia musia postarať o výrobok od jeho uvedenia na trh až po jeho spracovanie ako odpadu. Týkať sa to bude nielen odpadov z obalov a elektroodpadov, kde rozšírená zodpovednosť platí už dnes, ale princíp sa rozšíri aj na výrobcov a dovozcov vozidiel, pneumatík, batérií a akumulátorov.
Pre priemysel a obchod to znamená zvýšenie nákladov. V prípade obalov ministerstvo životného prostredia odhaduje, že pôjde o trojnásobný nárast. Analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Radovan Kazda naznačuje, že to môže byť ešte viac. „Podľa našich prepočtov možno odhadnúť nárast nákladov firiem minimálne štvor- či päťnásobne, ale podľa informácií od niektorých oprávnených organizácií to môže byť aj niekoľkonásobne vyššia suma,“ hovorí.
Kým niektoré firmy a zväzy nový zákon odmietajú, iné ho aj napriek rastúcim nákladom vítajú. Dôvodom je najmä súčasné netransparentné nastavenie. Čo však takmer všetci hráči schvaľujú, je zrušenie Recyklačného fondu. Výrobcovia a dovozcovia totiž doň v súčasnosti musia povinne prispievať, ale na rozdeľovanie prostriedkov už nemajú výraznejší dosah.
Nedokonalý systém pri obaloch
Ďaleko od dokonalosti má aj v súčasnosti platný systém pri odpadoch z obalov. Výrobcovia a dovozcovia majú zo zákona povinnosť zabezpečiť vytriedenie stanoveného objemu odpadov. Na tento účel si založili takzvané oprávnené organizácie, po novom sa budú volať organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV).
Tie však samotný zber ani triedenie odpadov nerobia, uzatvárajú len zmluvy s obcami, zberovými firmami alebo spracovateľmi. Tí im deklarujú, koľko odpadu vyseparovali, a tento objem následne OZV vykazujú v prospech u nich združených firiem ako základ pre splnenie ich zákonnej povinnosti.
Netransparentnosť celého systému však spôsobuje, že ten istý objem odpadu je viacnásobne deklarovaný ako vytriedený. Tú istú tonu plastových fliaš tak pre jednotlivé OZV vykáže ako vytriedenú obec, následne zberová firma a nakoniec aj spracovateľ triedeného odpadu. „Tento stav priniesol nejednoznačnosť vykazovania, ktorá viedla k netransparentnosti a veľmi pravdepodobne aj k podvádzaniu,“ vysvetľuje hovorca rezortu životného prostredia Maroš Stano.
Jeden vyvolený
Nový zákon má týmto podvodom zabrániť. Jediným subjektom, ktorý bude určovať objem vzniknutého odpadu z obalov, budú samosprávy. Všetky OZV preto budú musieť uzatvárať zmluvy len s obcami, pričom jedna obec bude môcť mať zmluvu iba s jednou organizáciou. Na tento princíp sa vzniesla vlna kritiky. Firmy z odpadového biznisu totiž tvrdia, že povedie k monopolizácii trhu.
Dvanásť z trinástich OZV, ktoré fungujú na trhu s odpadmi z obalov, má dnes zmluvy so zberovými spoločnosťami, spracovateľmi a recyklátormi. Výnimkou je Envi-Pak, ktorý má ako jediný už dnes zmluvy priamo s obcami a mestami. Tie by mali pritom zostať v platnosti aj po zmene legislatívy.
Na tento fakt upozornila ministerstvo životného prostredia aj Európska komisia a podľa Annamárie Tóthovej z advokátskej kancelárie Dvořák, Hager & Partners za to Slovensku môže hroziť aj konanie zo strany Bruselu o porušení predpisov EÚ.
Envirorezort aj Envi-Pak však akékoľvek obvinenia z monopolizácie odmietajú. „Systém financovania triedeného zberu odpadu sa od januára 2016 úplne zmení, čo znamená, že všetky zmluvy budú musieť tento stav reflektovať. Aj vzhľadom na nové právomoci obcí v tejto oblasti budú všetky oprávnené organizácie stáť na rovnakej štartovacej úrovni,“ tvrdí Envi-Pak.
Ako však upozorňuje R. Kazda, obce nemusia vypovedať platnú zmluvu, sú na to len oprávnené. Vzhľadom na dlhoročné väzby a neistotu, či iné organizácie získajú autorizáciu, tak nebudú mať motiváciu odísť od Envi-Paku.
Vzťahový guláš
Otázniky vyvoláva aj nejasné nastavenie vzťahov medzi obcami, OZV a zbernými firmami.
Tento trojuholník dáva priestor na vznik viacerých sporných situácií. Ak sa totiž jednotlivé subjekty nebudú chcieť dohodnúť, môžu celý systém znefunkčniť.
Nadradenou zmluvou sa v prípade obalov stáva tá medzi obcou a OZV. V nej si obidve strany dohodnú systém triedeného odpadu vrátane požiadaviek na zberovú spoločnosť. Ak však zberová spoločnosť odmietne podpísať zmluvu s OZV, obec získava právo zmluvu s firmou vypovedať. Ak by ju aj nevypovedala, firma nemôže vykonávať zber odpadu bez zmluvy s OZV.
„Z nášho hľadiska je to protitrhové a protiústavné, pretože nás zákon tlačí podpísať niečo, s čím nemusíme súhlasiť,“ argumentuje prezident Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH) Peter Krasnec. Zberové firmy pritom už dnes v obciach pôsobia, keď získali kontrakty vo verejných obstarávaniach. Ak im obec existujúce zmluvy vypovie, môžu toto rozhodnutie teoreticky napadnúť na súde z dôvodu porušenia zásady dôvery a práva na ochranu investícií. Takýto postup APOH nevylúčila.
Ministerstvo však tvrdí, že bude v záujme obcí vybrať si takú OZV, ktorá jej nebude robiť problémy. „Organizácie zodpovednosti výrobcu sú navyše povinné akceptovať existujúce zmluvy medzi obcami a zberovými spoločnosťami vrátane akceptácie dĺžky ich trvania,“ argumentuje hovorca rezortu Maroš Stano.
Tu však hrozí ďalšie riziko, keď kvôli nevýhodným podmienkam zberovej spoločnosti nebude chcieť s obcou podpísať zmluvu žiadna OZV. V takom prípade sa obec pridelí organizácii v žrebovaní, kde už OZV získava oveľa väčšie právomoci a môže obciam diktovať podmienky. Tým sa problémy pre zberové spoločnosti nekončia. Nová legislatíva nastavuje finančné toky výrazne v ich neprospech. Organizácie zodpovednosti výrobcu budú mať povinnosť preplatiť zberovým spoločnostiam len stratu pri jednotlivých druhoch triedeného odpadu, čo znamená, že tie nebudú môcť pri triedenom odpade tvoriť zisk.
Sporné šetrenie
Ministerstvo životného prostredia ako hlavný argument v prospech nového zákona uvádza jeho výhodnosť pre obce a obyvateľov. „Za triedený odpad nebudú ľudia platiť nič, postará sa oň priemysel zadarmo. Tak sa znížia náklady na komunálny odpad v obciach takmer o tretinu, teda zhruba o tridsať miliónov eur,“ tvrdil sebavedomo po schválení zákona minister životného prostredia Peter Žiga.
V súčasnosti značnú časť finančnej záťaže za triedený zber v prípade obalov totiž znášajú obce a mestá. Z vybratých poplatkov za komunálny odpad a vlastných rozpočtov platia za odvoz a spracovanie komunálneho, ako aj separovaného odpadu. Nový zákon ich má úplne odbremeniť od nákladov na triedený zber. Ten už budú plne hradiť OZV.
Nie je však isté, či sa obciam naozaj znížia náklady. V prípade obalov samosprávam zostane povinnosť postarať sa o zle vytriedený odpad. Ak napríklad v zberovej nádobe na plast bude viac ako polovica iného odpadu, zodpovednosť a náklady na dotriedenie bude musieť na seba prevziať obec. Ďalším sporným bodom je spôsob, akým sa bude postupovať pri obciach, v ktorých budú náklady na zber triedeného odpadu vysoké.
OZV tak automaticky nebudú mať záujem uzatvárať s nimi zmluvy. V takom prípade sa dotyčná obec pridelí OZV žrebovaním, ktorá bude môcť kontrolovať, či triedi odpad efektívne, a navrhnúť prípadne zmeny. Ak obec s návrhmi nebude súhlasiť, OZV jej zaplatí len takzvané obvyklé náklady, zvyšok bude musieť uhradiť z vlastných zdrojov. Zákon navyše vôbec nestanovuje spôsob výpočtu obvyklých nákladov.
Zber kovov pod drobnohľadom
Výrazné zmeny zasiahnu aj zberne kovov, kde štát sprísni systém výkupu od fyzických osôb. Zberniam pribudne povinnosť uskladniť kovy na sedem dní na takzvanom monitorovacom priestore, ktorý je monitorovaný kamerovým systémom. Zberne budú môcť využívať len váhy s platným certifikátom o ich ciachovaní. Ľudia, ktorí kov do zberne prinesú, dostanú peniaze už len formou prevodu na bankový účet alebo pomocou peňažného poukazu, nie v hotovosti.
Ministerstvo si od týchto opatrení sľubuje pokles trestnej činnosti spojenej s výkupom kovov. Ak tieto opatrenia nepovedú k zníženiu krádeží kovov, rezort zvažuje úplný zákaz výkupu kovov od fyzických osôb. To by však negatívne dopadlo na hutnícke firmy ako Železiarne Podbrezová, pre ktoré takýto typ šrotu tvorí až pätinu z celkových nákupov.
Partneri TREND Špeciálu Právo a advokácia 2015:
