Učitelia znova pred úradom vlády robili hluk. A opäť taký bezzubý, že ho sotva bolo počuť.
Proti nízkym platom protestovali učitelia minulý týždeň. O primeranejší spoločenský status a perspektívnejšie financovanie školstva sa márne snažia už dvadsať rokov. Napriek tomu, že ich požiadavky vôbec nie sú scestné.
Ak človek zíde spred úradu vlády nižšie do škôl k radovým učiteľom, nespokojnosť rastie, chuť hovoriť o problémoch klesá. V čase úbytku žiakov a rušenia škôl im ústa zatvárajú obavy o miesto, hoci mizerne platené. Až kým niekomu pretečie pohár a stratí zábrany. Tak ako Otovi Žarnayovi, predsedovi Rady školy pri Obchodnej akadémii (OA) na Polárnej ulici v Košiciach.
Bez príplatkov
Nie sú peniaze, počúvajú dookola učitelia, no zároveň celé roky sledujú – jemne povedané – bezbrehé plytvanie štátu. Kým je to abstraktný štát, taký neosobný, dá sa s tým vyrovnať. Osobnejšie sú osobné príplatky. „Od vlaňajšieho júna dostávajú učitelia v našej škole iba základný plat. Riaditeľ to zdôvodnil zlou finančnou situáciou,“ hovorí O. Žarnay.
Argument riaditeľa akceptoval do februára tohto roka. Vtedy zistil, že škola už dva roky platí za externé právne služby košickej advokátke Alene Rudohradskej. Neupokojil ho ani fakt, keď v obchodnom registri našiel podozrenie o prepojení advokátky na brata Štefana Kandráča, vedúceho odboru školstva Košického samosprávneho kraja (KSK), ktorý je zriaďovateľom obchodnej akadémie.
Š. Kandráč priznal, že školám poradil, aby si najali externistov. „Ja som školám odporučil, ak nemajú v radoch zamestnancov dostatočne erudovanú osobu, aby si našli externých spolupracovníkov,“ vysvetlil Š. Kandráč. Dodal, že chce predchádzať tomu, čo riešili v uplynulých rokoch. Teda prehratým súdnym sporom a následne neefektívne vynakladaným vysokým sumám za nezákonné výpovede. Odmieta však, že by školám odporúčal konkrétnych právnikov.
A. Rudohradská bola do roku 2007 spoločníčkou v košickej firme Hydrowood. Ďalším spoločníkom bol Marek Kandráč, prokuristom Peter Kandráč. Ide o synovca a brata Štefana Kandráča. „Ja sa o bratove podnikateľské aktivity nezaujímam, Rudohradskú nepoznám, logicky som nevedel, že boli spolu v jednej firme,“ tvrdí Š. Kandráč.
A. Rudohradská povedala, že o svojich klientoch a práci pre nich nebude hovoriť, je viazaná mlčanlivosťou. Dodala, že Hydrowood bola stavebná firma, Petra Kandráča pozná 15 rokov, ale to nijako nesúviselo s jej zmluvami s akadémiou. „Ani k tomu sa nebudem vyjadrovať,“ reagovala na otázku, do akej miery pozná Štefana Kandráča, vedúceho odboru školstva.
Odmena pre právničku
A. Rudohradská podpísala so školou dve zmluvy. Jednu na rok 2011 s mesačným paušálom 450 eur, druhú od apríla 2012 do marca 2013 s paušálom 550 eur. V oboch prípadoch vyhrala výberové konanie. Riaditeľ OA Peter Ivan však neodpovedal, kto konkrétne sa na konaniach zúčastnil a s akými cenovými ponukami. „V zmysle zákona je verejný obstarávateľ povinný po vyhodnotení ponúk bezodkladne informovať iba všetkých uchádzačov a nesmie použiť ponuku ani jej časti bez ich súhlasu,“ uviedol.
P. Ivan doplnil, že škola oslovila minimálne tri právne kancelárie. Vyhľadala si ich na internete, kde zisťuje aj referencie. Nevedel však odpovedať na otázku, na základe akého kľúča, kritérií oslovili právne kancelárie a prečo si vybrali práve A. Rudohradskú. Vraj netušil, že bola vo firme s príbuznými vedúceho odboru školstva. „Až teraz sa to dozvedám od vás.“
Najznámejší internetový vyhľadávač pri mene advokátky hneď odkáže na sociálnu sieť firiem a okrem Hydrowoodu tam medzi blízkymi ľuďmi advokátky na druhom a treťom mieste svietia Marek a Peter Kandráčovci. Stačia dva kliky... „Nie som typ človeka, ktorý by za všetkým videl kauzu alebo konšpiráciu,“ poznamenal P. Ivan.
O zvýšenie rozpočtu na externé právne služby požiadala obchodná akadémia svojho zriaďovateľa. V roku 2011 dostala zhruba 3 440 eur, vlani 9 500 eur na „krytie variabilných výdavkov“. Z nich mohla financovať aj právne služby. Zaujímavé je, že keď O. Žarnay vo februári vytiahol túto tému a rada školy požiadala riaditeľa, aby zdôvodnil, prečo uzatváral zmluvu s A. Rudohradskou a aby rozpísal zoznam úkonov, ktoré urobila, zrazu škola prestala potrebovať externú právničku.
Zatiaľ čo Š. Kandráč ako motív najímania externých právnikov spomínal v prvom rade hrozby nezákonného rozviazania pracovného pomeru, riaditeľ P. Ivan akcentoval dva projekty dotované Európskym sociálnym fondom v hodnote vyše 300-tisíc eur, vďaka ktorým modernizovali vyučovací proces. Konzultácie, spracovanie podkladov a príprava verejných obstarávaní a zmlúv mali byť podľa P. Ivana náplňou práce právničky v súvislosti s projektmi. Tie vrcholili v roku 2012, preto už nevypisoval ďalšiu súťaž na externé právne služby.
Predmet činnosti v zmluve s A. Rudohradskou z roku 2012 žiadny projekt neuvádza, len všeobecné právne služby alebo zastupovanie v konaní pred súdmi či orgánmi verejnej moci. Zároveň je tam veta, že klient môže požiadať o zastupovanie aj v iných veciach, „pričom podmienky sa dohodnú osobitne“. Riaditeľ ubezpečuje, že právničke určite neplatili nič mimo paušálov.
Pracuje pre viacerých
Pri zmluvách so školami nemusí ísť len o „drobné na kávu“. V portfóliu KSK je viac než sedemdesiat škôl a školských zariadení. Koľko z nich využíva externých právnikov, odbor školstva neeviduje. No zo zmlúv a faktúr, ktoré od roku 2011 povinne zverejňujú, sa dá vyčítať, že A. Rudohradská pracuje pre viac škôl. Napríklad gymnáziu v Spišskej Novej Vsi fakturuje 175 eur mesačne, SOŠ technickej v Michalovciach 400 eur, ďalšej SOŠ v Spišskej 180 eur. Na otázku, s koľkými školami má zmluvu, nechcela odpovedať.
Gymnázium na Šrobárovej v Košiciach je podľa počtu žiakov takmer o polovicu väčšie než OA na Polárnej, no externému právnikovi platí mesačný paušál iba 100 eur. „Iné výdavky za právne služby okrem tohto paušálu naša škola nemá,“ odpovedal riaditeľ gymnázia Slavomír Harabin. Päťapolnásobný rozdiel v cene P. Ivan komentovať nechcel: „Nepoznám náležitosti právnych služieb Gymnázia Šrobárova.“
Externí právnici však nie sú výsadou len KSK. Hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja Veronika Fitzeková tvrdí, že v zmysle zákona sú povinní poskytovať svojim organizáciám právne poradenstvo. Na úrade majú tri právničky, napriek tomu si menej než polovica z ich 79 škôl najala externého právnika. „Predovšetkým na riešenie konkrétnych problémov v pracovnoprávnych vzťahoch,“ spresnila V. Fitzeková.
V Banskej Bystrici tiež odporúčajú školám externé právne kancelárie, ale len keď vedú súdny spor. „Ide skôr o spory z oblasti pracovnoprávnej. Najatých právnych kancelárií je len pár,“ vraví hovorkyňa župy Monika Pastuchová. Majetkovoprávne spory zastrešuje právne oddelenie úradu.
Aj P. Ivan konštatuje, že predtým právne otázky riešili v rámci svojich možností, cez vlastných zamestnancov. Alebo požiadali o pomoc odbor školstva KSK, keď v roku 2009 pri zlúčení s inou školou písal viac výpovedí. „Lenže tu je jeden právnik na 72 škôl a školských zariadení. Ani pri najlepšej vôli nedokáže pokryť všetky ich potreby,“ zdôrazňuje Š. Kandráč. S tým, že právnik na jeho odbore metodicky usmerňuje vo výkladoch rôznej legislatívy. Školy právne nezastupuje.
Ohrozuje školu
Nielen O. Žarnay dva roky netušil, že škola platí A. Rudohradskej za právne služby. Keď to oznámil na školskej rade, všetci zostali prekvapení.
Š. Kandráč nechápe, prečo si mysleli, že riaditeľ OA zmluvy s externou právničkou skrýval. Upozorňuje, že všetko je verejné, dnes je povinnosť zverejňovať zmluvy. Áno, zmluva visí na stránke KSK, aj keď len tá druhá. No predovšetkým, ak niekto netuší, že má hľadať konkrétne „právne služby“, tak preklikať sa cez všetku tú „zeleninu“, ktorú školy objednávajú, nie je jednoduché. „Neviem, na základe čoho by som mal pedagogický zbor informovať o uzatvorenej zmluve medzi školou a iným subjektom. Ak sa to priamo netýka pedagogického procesu,“čuduje sa riaditeľ. Na poznámku, že predsa preto, aby mu ju učitelia po dvoch rokoch nevyčítali s podozrením, že ju pred nimi skrýval, stroho dodal, že to nepovažoval za potrebné.
Napokon nie zmluvy s podozrivým pozadím sú pre školu problematické, ale ak na ne niekto poukáže. O. Žarnay bol opakovane upozornený, že ohrozuje budúcnosť školy.
„Nechceme, aby sa v médiách objavili informácie, ktoré môžu vyvolať u rodičov a žiakov reakciu, že radšej pôjdu na inú školu, lebo v tejto niečo nie je v poriadku. Nič viac a nič menej,“ vysvetlil Š. Kandráč.
