Odkiaľ príde ďalšia migračná vlna

(Ne)zvládnuteľná kríza

Túžba ľudí opustiť svoju krajinu a skúsiť šancu na lepší život v zahraničí narastá. Podľa globálneho prieskumu Gallup World Poll predstavuje dnes táto masa potenciálnych migrantov až 750 miliónov ľudí po celom svete, čo je nárast o 14 percent v porovnaní s obdobím v rokoch 2013 – 2016. Na druhej strane, nie všetci majú odhodlanie a prostriedky svoju túžbu aj uskutočniť. Narastajúce migračné trendy sú realitou aj podľa údajov OSN. Z nich vyplýva, že mimo svojej krajiny dnes žije 244 miliónov ľudí (tri percentá svetovej populácie), čo je zhruba o tretinu viac ako v roku 2007.

Na čísla sa dá pozrieť aj z iného uhla. „Na prelome 19. a 20. storočia bol podiel migrujúcich ľudí podobný, ak nie vyšší ako dnes. To znamená, že rozsah súčasnej migrácie nie je natoľko alarmujúci, aby sme museli hovoriť o migračnej kríze,“ upozorňuje Elena Gallová Kriglerová z Centra pre výskum etnicity a kultúry vo svojej prezentácii Svet medzi riadkami. Dodáva, že aj samotná Európa už v minulosti zvládla väčšie nápory migrantov ako v roku 2015. Či už to bolo po druhej svetovej vojne alebo v nedávnych deväťdesiatych rokoch minulého storočia počas vojny v bývalej Juhoslávii. Vtedy sa dali do pohybu viac ako dva milióny utečencov z Balkánu.

Ako preháňame

Otázka imigrácie nie je len o číslach a je pochopiteľné, že má aj svoj silný emocionálny rozmer, ktorý sa prelieva do voličských nálad a nárastu radikalizmu. A to je dostatočný dôvod na odmietnutie zľahčovania problému. Európania stále vnímajú imigráciu z tretích krajín ako najväčší problém EÚ, aj keď situácia sa zlepšuje.

Kým v roku 2015 si to podľa Eurostatu myslelo 58 percent Európanov, koncom minulého roka to už bolo len 39 percent. Prieskumy Eurostatu tiež ukazujú zaujímavý paradox súvisiaci so strachom z nepoznaného – najväčší problém s imigráciou majú krajiny, kde žije najmenej imigrantov: Maďarsko, Slovensko a Bulharsko.