V závere každých olympijských hier je úlohou predsedu Medzinárodného olympijského výboru (MOV), aby sa pokúsil charakterizovať 16 dní súťaží jednoduchým výrazom. Výnimočné, veľkolepé, nezabudnuteľné – to sú niektoré z opisov nedávnych hier z môjho pôsobenia vo funkcii predsedu výboru.
Ale ako sa do pamäti zapíše Londýn? Ako rekordný? Iste. Zábavný? Jednoznačne. Daždivý? Dúfajme, že nie.
Bez ohľadu na rozmary toľko diskutovaného britského podnebia majú hry všetky prvky úspechu – nielen pre tie dva týždne zápolenia, ale aj dlho, dlho po tom, čo zhasne plameň. Je to vďaka miestnym usporiadateľom, ktorí postavili základy hier na koncepte dedičstva: čo pretrvá, keď posledný pretekár v olympijskej dedine zhasne svetlá a odíde domov.
Predseda londýnskeho organizačného výboru Sebastian Coe vie, že musí uspokojiť veľmi náročných zákazníkov. Ako sám nedávno povedal: „Najnáročnejšou záujmovou skupinou, ktorú dnes mestá majú, nie je MOV ani vláda. Sú to obyvatelia mesta a krajiny, kde sa hry konajú. A kľúčová otázka, ktorú si treba položiť, znie: Čo za sebou zanecháte?“
S takými náročnými sudcami jednoducho Lord Coe a jeho tím museli položiť vo svojej ponuke dôraz na odkaz. A Londýn 2012 zanechá za sebou pre občanov hostiteľského mesta a krajiny veľa. Hovorili o inšpirácii celej generácie, o revitalizácii dlho zanedbávaných častí Londýna, o zlepšení infraštruktúry pre Londýnčanov, nových pracovných príležitostiach a prístupe k športovým zariadeniam. S pomocou neochvejnej vládnej podpory na všetkých úrovniach už organizátori urobili obrovský krok k dosiahnutiu tohto cieľa a ešte oveľa viac.
Z každej libry vynaloženej na infraštruktúru šlo 75 pencí na tento odkaz. Táto iniciatíva pomohla financovať radikálnu transformáciu obrovskej časti východného Londýna z kontaminovanej, zanedbanej skládky na trblietavý nový Olympijský park, ktorý sa po skončení hier zmení na inovatívnu a trvalo udržateľnú komunitu ponúkajúcu pracovné miesta, ubytovanie, školy a voľnočasové aktivity. Vďaka Olympic Park Legacy Company si šesť z ôsmich stálych lokalít už našlo nájomníkov po skončení hier –čo je samo osebe veľký úspech.
Avšak odkaz nebol v centre olympijského plánovania vždy. Pred mnohými rokmi bol skôr doplnkovou myšlienkou organizátorov hier, konceptom často ponechaným na náhodu. Niektoré hostiteľské mestá v tomto ohľade dopadli jednoznačne lepšie ako iné.
MOV pochopil, že na to, aby mesto skutočne dokázalo využiť olympijské hry ako katalyzátor pre trvalo udržateľnú obnovu, musí sa všetko naplánovať od samého začiatku. Preto teraz vyžadujeme, aby všetky kandidátske mestá definovali svoje ciele a dlhodobé stratégie hneď od okamihu, keď sa stanú žiadateľom. V prípade úspechu majú organizátori hier jasnú víziu na sedem rokov olympijskej prípravy, aj na obdobie po ňom.
Nové hostiteľské mestá sa tiež môžu poučiť z lekcií predchodcov prostredníctvom programu MOV pre transfer znalostí, ktorý poskytuje prístup k obrovskému množstvu informácií, vrátane prípadových štúdií z predchádzajúcich programov, štúdií vplyvov olympijských hier a technických správ.
Jedno z prvých hostiteľských miest, ktoré skutočne vyťažilo z včasného plánovania, bola Barcelona. Rovnako ako Londýn, aj Barcelona využila príležitosť usporiadať olympijské hry v roku 1992, aby si obnovila niektoré zo zanedbanejších častí mesta, vrátane stovky hektárov priemyselnej zóny pozdĺž pobrežia mora. Revitalizované nábrežie, ako aj nárast ubytovacích priestorov vďaka hrám zmenili mesto – pomohli mu dostať sa na mapu turizmu. Počet turistov v meste napríklad vzrástol z menej ako dvoch miliónov ročne pred olympiádou na lanských 7,4 milióna.
Odvtedy pribudlo veľa ďalších príkladov. Lillehammer 1994 vytvoril štandard pre „zelené“ olympijské hry, keď usporiadal hry s ohľadom na sociálny a environmentálny prínos. Vďaka olympiáde Sydney 2000 vznikol jeden z najväčších mestských parkov v Austrálii. Peking 2008 pomohol 400 miliónom detí dozvedieť sa o olympijských hodnotách prostredníctvom programu, ktorého cieľom je vychovávať mládež cez šport. A Vancouver 2010 viedol k výraznému zlepšeniu dopravy: pribudlo 180 dieselovo-elektrických hybridných autobusov, vybudovala sa nová linka metra spájajúca letisko s centrom mesta a prebehla generálna oprava diaľnice Sea-to-Sky, vďaka ktorej sa cestovanie z Vancouveru do Whistleru stalo bezpečnejšie a rýchlejšie.
Londýnski organizátori veľmi ťažia z úspechov predchádzajúcich olympijských hostiteľských miest prostredníctvom programu transferu vedomostí, ako aj ďalších iniciatív zameraných na odkaz. Teraz je rad na Londýne, aby pomohol budúcim hostiteľským mestám zlepšiť svoje projekty.
Zapíšu sa hry 30. olympiády do pamätí ľudí ako výnimočné, veľkolepé alebo nezabudnuteľné? Iba čas ukáže. Ale jedna vec je istá: Londýn 2012 má všetko na to, aby za sebou nechal trvalý odkaz.
Autor je predseda Medzinárodného olympijského výboru.
