Odchod elít stojí Slovensko pol miliardy eur ročne

Ľubomír Chalupka odišiel po vysokej škole hľadať prax do Švajčiarska a je tam už pätnásť rokov, Peter Martišek zasa zakotvil vo finančnom biznise v Hongkongu. Nie sú to prví a určite ani poslední Slováci, z ktorých schopností a práce budú dlhodobo profitovať iné štáty. Patríme medzi krajiny, ktoré už kvôli migrácii prišli o množstvo šikovných a odvážnych ľudí – a to už niekoľkokrát v histórii. Alarmujúce štatistiky o „úniku mozgov“ však pretrvávajú aj v čase, keď Slovensko už dekádu profituje z členstva v Európskej únii a z výhod slobodnej trhovej ekonomiky.

Vianočné cestovanie

Počas Vianoc sa počet obyvateľov Slovenska výrazne zvyšuje. Nejde o turistov, ktorí chodia lyžovať do Tatier. Za rodinami prídu na sviatky tisíce Slovákov, ktorí v minulosti vycestovali za „lepším“ do zahraničia.

„Po vysokej škole som nevedel nič praktické, aj preto som hľadal prax v zahraničí,“ hovorí Ľ. Chalupka, ktorý pracoval vo Švajčiarsku, v Nemecku či Singapure ako finančný kontrolór. Rodený Martinčan dnes žije aj s rodinou v Bazileji, návrat do vlasti ho už veľmi neláka. „Každé štyri roky sa utvrdzujem v tom, že mentalita vzájomnej nedôvery, krátkozrakosť v konaní a neúcta k pravidlám sa v krajine stále nezmenili. Neverím, že by som to dokázal zmeniť, a chcem žiť inak,“ vysvetľuje.

Bratislavčan P. Martišek vystúpal v kariérnom rebríčku až na manažérsku pozíciu v americkej firme BlackRock. Ide o najväčšiu investičnú spoločnosť na svete, vlani spravovala aktíva v hodnote 4,5 bilióna eur. P. Martišek je vo vedení jej hongkonskej pobočky zameranej na private equity investície v Ázii a Pacifiku.

„Denne sledujem dianie na Slovensku, a keďže máme deti, do popredia sa pre nás dostávajú oblasti ako školstvo a zdravotníctvo, s ktorými sme tu veľmi spokojní,“ udáva P. Martišek jeden z dôvodov ďalšieho zotrvávania v cudzine. O koľko šikovných a schopných Slovákov krajina prichádza a čo ju to stojí? Oficiálne štatistiky ponúkajú len veľmi skreslené údaje.

„Je zrejmé, že do Česka odchádza výkvet populácie, a to je vážny postih pre ekonomiku,“ Vladimír Baláž, analytik Slovenskej akadémie vied

Národ v zahraničí

Úrad pre zahraničných Slovákov eviduje v rôznych kútoch sveta až dva a pol milióna Slovákov. Veľkorysý odhad je založený na údajoch z krajanských komunít, počíta aj s potomkami exkrajanov z vysťahovaleckých vĺn z prelomu 19. a 20. storočia. Slováci majú v sťahovaní bohatú prax – migračné vlny z ekonomických aj politických dôvodov zažila krajina aj v období veľkej hospodárskej krízy medzi svetovými vojnami či po zmenách režimu koncom štyridsiatych a šesťdesiatych rokov minulého storočia.

Oficiálne štatistiky sú opačným extrémom. Podľa Štatistického úradu SR odídu zo Slovenska ročne len