Ochrancovia privilegovaných

Pretože prokuratúra na Slovensku funguje na monokratickom princípe, posledné a rozhodujúce slovo v nej má vždy vyšší prokurátor. V konečnom dôsledku teda jeden funkcionár – generálny prokurátor. Na rozdiel od sudcov, ktorí podliehajú iba ústave a zákonom, prokurátori podliehajú aj nadriadeným. Niekedy oveľa viac ako ústave a zákonom. Dá sa preto povedať, že republika má takú prokuratúru, akého má generálneho prokurátora. Čo je hlavný dôvod, prečo na jeho výbere tak veľmi záleží politikom.

Doteraz sa na najvyššom poste prokuratúry vystriedalo päť osôb. Dve boli vo funkcii iba krátko. O zvyšných troch sa dá povedať, že pod ich vedením si prokuratúra vo viacerých prípadoch neplnila svoje poslanie. Namiesto toho, aby chránila zákonnosť, chránila pred zákonom politikov a vplyvné osoby, čím vytvorila zónu beztrestnosti pre privilegovaných. Každý z „generálnych“ poskytoval činiteľom, keď to naozaj potrebovali, prokurátorskú imunitu. Jej podstatou je, že trestne stíhaný nemôže byť nikto, koho neumožní stíhať prokurátor. Pretože tam, kde niet žalobcu, niet ani sudcu, exponenti moci tak boli chránení pred následkami svojich činov.