Obuvníkov korona nezastavila. Investujú, rozširujú sortiment a plánujú expanziu

Československo bolo kedysi obuvníckou veľmocou. Túto oblasť preslávil hlavne Tomáš Baťa, pričom asi najznámejšou slovenskou obuvníckou baštou bolo Partizánske. Niet sa čomu čudovať, veď obuvnícky priemysel mal v meste tradíciu a dobré zázemie v podobe dostupných technológií, priestorov, pracovnej sily či dodávateľov materiálových vstupov. Obuvnícky priemysel výrazne napredoval a z obuvi sa stal výnosný vývozný artikel. 

Rozhodujúce slovo

Dnes sa popri veľkých značkách ako Rieker, Lowa, Ecco či Gabor obuvníctvu venuje niekoľko rodinných firiem. Jednou z nich je Wintoperk manželov Pavla a Ivety Lackovičovcov. Firmu viedli od začiatku v rodinnom duchu, s mnohými zamestnancami majú kamarátske vzťahy. Biznis nabral familiárny charakter po tom, ako na riadiace pozície v spoločnosti nastúpila nová generácia Lackovičovcov: najskôr dcéra Barbora a potom aj syn Jakub. 

V roku 2008 I. Lackovičová prestala pôsobiť vo firme a vrátila sa k pôvodnej profesii, venuje sa aktivitám spojeným s psychológiou a psychoterapiou. V čase jej odchodu už vo Wintoperku tretí rok pracovala dcéra Barbora. Vo firme sa spočiatku venovala obchodnej činnosti, no nebola to jej šálka kávy.

Zakrátko prešla k výrobe, keďže chcela najskôr dobre spoznať proces, ktorým vzniká topánka. A pri ňom už zostala. Obchod Wintoperku predsa len „ostal v rodine“. Našiel sa v ňom syn Jakub. Najskôr bol obchodným zástupcom pre český trh, v súčasnosti zastrešuje celý obchod spoločnosti aj komunikáciu so zahraničnými dodávateľmi. 

Rozhodujúce slovo vo Wintoperku má stále P. Lackovič. Týka sa to najmä posudzovania väčších investícií do technológií či ďalších strategických vecí. Barbora a Jakub sú zatiaľ formálne zamestnancami, no s vyhliadkami na nadobudnutie podielov v spoločnosti. 

Lackovičovci si spočiatku dávali vyrábať topánky v externých dielňach, po prelome milénií spustili prvú vlastnú linku na produkciu lepenej obuvi. Onedlho pridali náročnejšiu a modernejšiu produkciu v podobe poloautomatickej nástrekovej technológie Desma a postupne zostali len pri nej. Všetky topánky dnes kompletizujú vlastnými kapacitami v Partizánskom, časť zvrškov im stále šijú tri kooperačné dielne formou práce vo mzde.

Wintoperk ročne vyrobí zhruba 150-tisíc párov pracovnej, bezpečnostnej, zdravotnej a trekovej obuvi, čo mu prináša zhruba trojmiliónový obrat. Zárobok v obuvníctve nie je horibilný. Ak sa rentabilita tržieb dostane k trom percentám, je to výborný výsledok. „Vyrábame lacný produkt, ktorého musíme predať kvantá. Za vodou určite nie sme,“ uvažuje P. Lackovič. 

Investície do kolekcie