Obrovské straty a žiadne reformy. Kontrola rezortu ukázala nedostatky

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (NKÚ SR) vykonal kontrolu ministerstva zdravotníctva, ktorá sa zamerala na obdobie rokov 2018 až 2023. Kontrolóri odhalili viaceré nedostatky, ktoré brzdia efektívnosť zdravotníckeho systému. 

Štátne nemocnice na pokraji bankrotu

Jedným z hlavných problémov, na ktoré NKÚ poukazuje, sú obrovské finančné straty a zadlžovanie zdravotníckych zariadení. Ministerstvo opakovane predkladalo návrhy na riešenie tejto krízy, ale žiadne zásadné reformy, ktoré by stabilizovali situáciu, neboli realizované. Tento stav neustále zhoršuje zadlženosť nemocníc a ďalších zdravotníckych organizácií, čo má priamy dosah na poskytovanie kvalitnej zdravotnej starostlivosti. 

Ku koncu roka 2023 dosiahol stav záväzkov 13 najväčších zdravotníckych zariadení sumu 1,02 miliardy eur, pričom viac ako 699 miliónov eur z tejto sumy bolo po lehote splatnosti. Tieto zariadenia generujú viac ako 95 percent celkovej straty, ktorú vykazujú príspevkové organizácie v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva. Tento trend len potvrdzuje, že opakované oddlžovanie, ktoré do roku 2023 presiahlo 2,2 miliardy eur, neprinieslo očakávaný efekt.

Opakujúce sa oddlžovanie

Slovensko sa už od roku 2003 pokúša riešiť dlhovú krízu nemocníc prostredníctvom opakovaných oddlžovaní. Tento nástroj mal byť výnimočným riešením na stabilizáciu situácie, ale ukázalo sa, že nebol systémový. Nemocnice síce zbavili starých dlhov, no okamžite začali vytvárať nové, pretože ich príjmy neboli schopné pokryť rastúce náklady. Problém s narastajúcimi dlhmi tak pokračoval a zhoršoval sa.

Výsledky kontrol vykonaných Najvyšším kontrolným úradom SR (NKÚ) odhalili zásadné nedostatky v hospodárení zdravotníckych zariadení. Rozpočty nemocníc boli stanovené nereálne a ich plnenie bolo zriedkavé. Zariadenia čelili problémom s financovaním, a to najmä kvôli rýchlo rastúcim nákladom na platy, lieky a zdravotnícky materiál. 

Jedným z hlavných dôvodov rastu nákladov nemocníc bolo zvýšenie platov zdravotníckych pracovníkov, ktoré vyplývalo z kolektívnych vyjednávaní a tzv. platového automatu. Až 84 percent príjmov zo zdravotných poisťovní bolo použitých na osobné náklady. To znamená, že len 16 percent príjmov mohlo byť využitých na bežnú prevádzku, čo však nebolo dostatočné na pokrytie všetkých nákladov. Nemocnice navyše čelili vysokým nákladom na opravy a údržbu zastaranej zdravotníckej techniky a rastúcim cenám energií, čo len prehĺbilo ich finančné problémy.

Žaloba Európskej komisie

V minulom roku sa problém dostal dokonca aj na medzinárodnú úroveň. Európska komisia, ktorá už od roku 2017 upozorňovala na porušovanie smernice o oneskorených platbách, podala na Slovensko žalobu za neplnenie povinností vyplývajúcich z tejto smernice. Verejné zdravotnícke zariadenia sú totiž povinné platiť faktúry v lehote 60 dní, čo sa v mnohých prípadoch nedodržiavalo. Priemerné oneskorenie platieb bolo v roku 2023 až 397 dní.

Ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo financií síce začali komunikovať o riešení problému, no eurokomisia opakovane kritizovala nedostatočnosť prijatých opatrení a vyzývala na systémovú reformu pred ďalším jednorazovým oddlžením. Žaloba podaná v júli 2023 ešte viac zvýšila tlak na slovenskú vládu.

Ministerstvo zdravotníctva v rámci Plánu obnovy a odolnosti pripravuje reformu centralizácie riadenia najväčších štátnych nemocníc, ktorá by mohla zmeniť kurz zadlžovania štátnych nemocníc. Cieľom je vytvoriť efektívny systém centrálneho riadenia 19 nemocníc, zlepšiť kontroling, nákupy a riadenie ľudských zdrojov.

Napriek tomu, že návrh tejto reformy bol už spracovaný, realizácia zriadenia útvaru pre správu nemocníc mešká. Reforma by mala byť dokončená do júna 2025, pričom sa očakáva výrazné zlepšenie efektivity a hospodárenia nemocníc, čo je kľúčové pre dlhodobú udržateľnosť slovenského zdravotníctva.

Nezodpovedané otázky

Ministerstvo zdravotníctva prešlo od roku 2018 mnohými organizačnými zmenami, ktoré viedli k nestabilite a narušeniu plnenia strategických úloh. Iba organizačný poriadok sa významným spôsobom zmenil v priebehu piatich rokoch až 36-krát. Bez písomných podkladov o plnení úloh, ako aj o metodike zberu a vyhodnocovania dát, ministerstvo dnes nedokáže riadne vyhodnotiť, čo sa stalo s úlohami z memoránd, ako napríklad z Memoranda o spolupráci medzi MZ SR a Ministerstvom financií SR.