Úmerne oslabovaniu brazílskej ekonomiky stúpa napätie vnútri spoločnosti. Krajinou už mesiac otriasajú rozsiahle demonštrácie pripomínajúce masové nepokoje v európskom, africkom a ázijskom Stredomorí. Mohutné protestné akcie na námestiach brazílskeho Ria de Janeiro a Sao Paola, tureckého Istanbulu i egyptskej Káhiry poskytujú poučné námety na úvahy o spoločných prvkoch a odlišnostiach.
Brazília a jej prezidentka
Brazília je najväčšou juhoamerickou krajinou a Medzinárodný menový fond ju označuje za siedmu najsilnejšiu ekonomiku sveta. Amazonský obor prežil počiatočný vplyv svetovej finančnej krízy 2008/2009 s polpercentným poklesom HDP v roku 2009, aby si ho v nasledujúcom roku vykompenzoval podskočením o sedem a pol percenta.
Na vlne tohto úspechu sa v prezidentských voľbách 2010 zviezla Dilma Rousseffová, aby prebrala žezlo moci a udržala pri kormidle Stranu práce. Toto politické zoskupenie sa prezentovalo doma i vo svete ako stredoľavá alternatíva angloamerického neoliberalizmu. V Brazílii sa dostalo k moci v roku 2003 a v nasledujúcej dekáde umožnilo zhruba tridsiatim miliónom Brazílčanov vymaniť sa z biedy a rozšíriť rady strednej triedy.
Za posunom Strany práce z ľavého kraja politického spektra do stredu stál Rousseffovej predchodca a mentor Luiz Inácio Lula da Silva. Uspel pri zapájaní hospodárskeho potenciálu Brazílie do svetovej ekonomiky vrátane rozvíjania náročných odvetví ťažkého priemyslu, jadrovej energetiky, zbrojárstva, leteckého i vesmírneho priemyslu a informačných technológií.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
Nájdite nás na Google news a kliknite Sledovať
