Živnostníkov a „slobodných povolaní“ bolo na konci tohto polroka na Slovensku podľa údajov Štatistického úradu SR necelých 400-tisíc. Zo všetkých pracujúcich v krajine tvoria zhruba 17 percent. No pri pohľade na štatistiku hypoték a úverov na bývanie je táto skupina ľudí takmer neviditeľná. Podľa údajov Národnej banky Slovenska mali živnostníci ku koncu júna cez hypotéky a iné úvery na nehnuteľnosti požičaných celkovo 76,6 milióna eur. Na porovnanie, obyvateľstvu finančné domy ku koncu tohto polroka poskytli 9,5 miliardy eur. Živnostníci teda stále tvoria zanedbateľné percento. Banky napriek tomu tvrdia, že v tomto segmente vidia budúcnosť, hoci pripúšťajú aj väčšiu rizikovosť oproti bežne zamestnaným. „Živnostníci majú na jednej strane zväčša vyššie príjmy ako zamestnanci, na druhej strane sú menej pravidelné. Nemajú výplatu istú každý mesiac,“ hovorí Ján Ondráš, vedúci oddelenia retailových úverov v Slovenskej sporiteľni.
Ako sa v porovnaní so zamestnanými darí živnostníkom peniaze požičané na bývanie splácať, banky na konkrétnych číslach ukázať nechceli. Niektoré tvrdili, že rozdiel medzi úvermi zamestnancov a „nezamestnancov“ pri ich splácaní nie je. Iné, že počet zlyhaných pôžičiek je práve medzi „nezamestnancami“ vyšší.
Štatistika centrálnej banky ukazuje, že podiel zlyhaných úverov v rámci hypoték a iných úverov na bývanie je medzi živnostníkmi oproti obyvateľstvu takmer dvojnásobný, na úrovni 5,2 percenta. Vyššia rizikovosť sa odráža aj vo vyšších úrokoch. Podľa štatistík centrálnej banky ku koncu polroka mali živnostníci pri novoposkytnutých úveroch na bývanie priemernú sadzbu 5,3 percenta ročne, kým zamestnanci 4,7 percenta ročne.
