Obnoviteľné zdroje majú tieňové náklady, s ktorými treba počítať

Náklady na vyrovnávanie dopytu a ponuky po elektrickej energii rastú. Spôsobuje to rast spotreby elektriny, ale aj pridávanie čoraz väčšieho množstva obnoviteľných zdrojov do energetického mixu. O tom, aká je situácia so stabilitou európskej aj slovenskej prenosovej sústavy a aké náročné je zabezpečiť rovnováhu v systéme, hovoril pre TREND vrchný riaditeľ úseku rozvoja, investícií a obstarávania v Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave (SEPS) Martin Riegel.

Aká je hlavná úloha SEPS-u?

Zabezpečiť bezpečnú a spoľahlivú prevádzku prenosovej sústavy, aby neboli výpadky v prenose elektriny. To je zo zákona naša prvoradá úloha, sekundárnou je ako akciová spoločnosť so 100-percentnou účasťou štátu dosiahnuť čo najväčší zisk a dividendy pre štátny rozpočet.

Aký je aktuálny stav prenosovej sústavy na Slovensku?

V porovnaní s inými krajinami je naša infraštruktúra dobre pripravená, geograficky a typologicky dobre nastavená. Keď to porovnáme napríklad s Poľskom alebo Rakúskom, finalizujeme prechod z 220 kilovoltovej (kV) na vyššiu 400 kV úroveň. Tá zabezpečuje prenos elektriny z hľadiska tranzitu aj priamo veľkým odberateľom a distribučným spoločnostiam až ku koncovým odberateľom. Dekarbonizácia priemyslu však prinesie v stredne- až dlhodobom horizonte veľký nárast spotreby elektrickej energie, ktorá vyvolá potrebu posilnenia nielen distribučných sústav, ale aj prenosovej sústavy.

Aké postavenie má v Slovensko v energetickej sieti Európy?

Sme v strede Európy, a preto sme pomerne výrazne tranzitnou krajinou. Pred niekoľkými rokmi boli toky elektriny jednoduchšie, lebo tiekli zo západu, kde bola veľká výroba, smerom na Balkán, kde bol nedostatok elektrickej energie. Vzhľadom na prudký rozvoj obnoviteľných zdrojov (OZE) sa však už prenos elektriny začína rozlievať do šírky ako voda, keď jej je veľa. Juhozápadný tok ide niekedy už aj cez sever.

Fotovoltika v Poľsku a veľké veterné elektrárne v Severnom mori spôsobili, že veľa elektriny tečie zo severu Európy nižšie. Čo to znamená pre stabilitu sústavy?

V Európe máme spoločný trh s elektrinou, ale máme prísne národnú zodpovednosť dlhodobo zabezpečiť spoľahlivé, bezpečné a účinné prevádzkovanie sústavy. To znamená, že technické a bezpečnostné zabezpečenie je národné, ale obchod s komoditou je celoeurópsky.

Predstavuje to nejaké obmedzenia či riziká?

Medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav v Európe sa živo diskutujú možné riešenia zvládania hraničných situácií – nedostatku výroby elektriny či jej prebytku oproti aktuálnej spotrebe v konkrétnej krajine a čase, najmä ak sa tieto hraničné situácie nevyskytnú lokálne, ale regionálne. Vtedy ako riešenie nestačí vzájomná výpomoc okolitých krajín, lebo sú v rovnakej situácii.

Ak nastane viacero okolností naraz regionálne, napríklad je zároveň veľká produkcia OZE v Poľsku, Nemecku aj Česku a napríklad Poľsko požiada okolité krajiny o vzájomnú výpomoc formou regulačného výkonu, okolité krajiny sú v rovnakej situácii a vtedy môže vzniknúť problém. V Českej republike na Veľkonočný pondelok dokonca prvýkrát za desaťročia vyhlásili stav núdze v elektroenergetike s následným obmedzením výroby OZE.

Čo to pre SEPS znamená?

Je to pre nás míľnik, varovanie, ktorý má dva rozmery – technicko-bezpečnostný a monetárny. Každé obmedzenie výroby je za kompenzáciu a nakoniec sú tieto náklady zahrnuté do taríf, čiže do faktúr za elektrinu nás všetkých. Na jednej strane všetci investori a lobisti hovoria o obnoviteľných zdrojoch ako o najlacnejších a najvýhodnejších, ale tie majú aj takzvané tieňové náklady a podstatnú časť z nich tvoria náklady na vyrovnávanie, reguláciu a flexibilitu týchto nepredikovateľných zdrojov.

Môžete uviesť príklad?