Obnoviteľné zdroje energie stále lákajú investorov, no narážajú na vážne bariéry

Obnoviteľné zdroje energie (OZE) sa stávajú pilierom dekarbonizácie energetiky. Podiel veternej a solárnej energie na spotrebe elektriny v Európskej únii dosiahol v tomto roku 28,5 percenta, pričom do konca roka 2025 sa očakáva zvýšenie na 30 až 35 percent. Rast podporujú technologické pokroky, ktoré znižujú náklady na nové inštalácie. Napriek pozitívnym trendom obnoviteľné zdroje čelia bariéram. Nedostatočná infraštruktúra, legislatívne prieťahy a administratívne komplikácie spomaľujú realizáciu projektov a brzdia rozvoj sektora.

Veterná energetika čelí prekážkam

Veterné elektrárne patria v Európe medzi najrýchlejšie rastúce zdroje energie. Zatiaľ čo krajiny ako Nemecko a Dánsko dosahujú vysoký podiel veternej energie na svojej celkovej spotrebe elektriny, Slovensko má v oblasti len minimálne zastúpenie. Riaditeľ SAPI Ján Karaba upozorňuje na zdĺhavé povoľovacie procesy, ktoré sú prevažne v rukách verejných inštitúcií zodpovedných za udeľovanie potrebných povolení.

„Na strane investorov je priestor v príprave kvalitných podkladov, analýz a štúdií, čo sa už vo väčšine projektov deje. Aktuálne si totiž každý investor uvedomuje, že dodanie podkladov, ktoré na sto percent neobsahujú požadované informácie a dáta, môže znamenať stopku projektu a v lepšom prípade predĺženie celého procesu až o niekoľko mesiacov,“ zdôrazňuje.

Pri výrobe bázickej elektrickej energie sú podľa experta ekonomicky atraktívne najmä veterné a solárne elektrárne, keďže nevyžadujú palivo ani extrémne vysoké vstupné investície ako napríklad geotermálne elektrárne. Aj tieto faktory motivovali Slovenský plynárenský priemysel (SPP), ktorý plánuje vybudovať veterné parky s celkovým výkonom 200 megawattov do roku 2030.

Tento projekt môže zvýšiť podiel veternej energie na Slovensku, no jeho realizáciu komplikujú legislatívne a technické bariéry. Podľa hovorcu SPP Ondreja Šebestu Slovensko nemá dostatočné skúsenosti s výstavbou veterných parkov. To spôsobuje problémy ako nepripravenosť územných plánov, obmedzené kapacity distribučných sietí a zdĺhavé procesy EIA.

Zabrzdené solárne parky

Fotovoltické zdroje energie zaznamenávajú rastúci záujem vďaka technologickému pokroku a klesajúcim nákladom. Cena panelov klesla o 20 až 30 percent oproti roku 2022, čo zvýšilo dostupnosť týchto technológií pre firmy a domácnosti. Keďže najväčším problémom je dostať vyrobenú elektrinu do siete, najlepšie pochodia aj
budúci rok logistické a výrobné podniky, ktoré solárnu energiu využijú na mieste.

„Cena solárnych panelov sa znižuje, čo robí fotovoltické zdroje dostupnejšími,“ uvádza O. Šebesta s tým, že SPP plánuje rozšíriť svoje projekty aj v oblasti fotovoltiky. Firma sa zameriava na inštalácie fotovoltických panelov priamo na miestach spotreby, napríklad aj na budovách škôl. Okrem toho plynári využívajú elektrinu zo slnka pre vlastnú spotrebu, napríklad na nabíjanie elektromobilov.

Podobný prístup uplatňuje automobilka Volkswagen Slovakia, ktorá plánuje inštalovať fotovoltické panely na strechy výrobných hál. „Napriek stále dlhej návratnosti hľadáme možnosti rozšírenia vlastnej výroby elektriny z OZE,“ dodáva hovorkyňa spoločnosti Volkswagen Slovakia Lucia Kovarovič Makayová.

Pre rozvoj OZE sú potrebné legislatívne podmienky pripájania týchto zdrojov a dostupnosť podporných schém. Rozvoj OZE na mieste spotreby spolu s inštaláciou tepelných čerpadiel, ktoré budú zelenú energiu využívať namiesto zemného plynu, môže byť pre priemysel riešením dekarbonizácie. „Nielen pre veľké podniky, ale aj pre sieť dodávateľov sa udržateľnosť stáva popri kvalite a cene ďalším kritériom konkurencieschopnosti a investičnej atraktivity,“ dodáva L. Kovarovič Makayová.

Vplyv trhu na OZE