Tlaky na odklon od hotovostného života smerom do virtuálneho sveta peňazí cítiť zo všetkých strán. Okrem boomu v mobilných či bezkontaktných platbách pribúda európskej i národnej regulácie o jednotnom platobnom priestore, ktoré majú bezhotovostné platby uľahčiť. Slováci od tohto roka cítia i zákonný limit na platby v hotovosti do päťtisíc eur. Hotovosť pritom prichádza na „konečnú“ nielen pri veľkých platbách. ECB zvažuje viacero scenárov naloženia s najmenšími mincami. Udržiavať v obehu mince ako jedno- či dvojcentovky je nákladné, Fínsko ich napríklad odmietlo už pri vstupe do EÚ. Škandinávci vôbec nie sú vyznávači drobných mincí –Švédsko s Nórskom nedávno zrušili všetky mince do hodnoty 50 øre, čo je nominálny ekvivalent 50-centovky. V cenách sa s nimi kalkuluje, no inde ako na cenovkách už existovať nebudú. Na malé 10- a 20-halierové mince ľahko zabudli i Slováci – pred prijatím eura vyšli z obehu.
Odchod drobných pritom pre ľudí či firmy neznamená výraznejšie obmedzenia: napríklad v Británii podľa údajov centrálnej banky neobieha až 40 percent drobných pencí, ľudia ich jednoducho nenosia so sebou, prípadne si ich ani nedávajú vydať. Podobné dáta vykazujú i USA, ktoré zvažujú zrušiť jednocentovky. Nedávno zastavilo i razbu jednodolárových prezidentských mincí. Sú priťažké, a tak ich nik nechcel na rozdiel od dolárových bankoviek používať.
Navyše hlavné mincové kovy – meď, zinok a nikel – majú funkčné využitie v elektronike či iných priemyselných odvetviach a ich ťažba má negatívny environmentálny vplyv. Najväčšia baňa a továreň na spracovanie niklu na Sibíri (tvorí 20 percent svetovej produkcie) vypustí do vzduchu ročne viac oxidu siričitého ako celé Francúzsko. Pri papierových peniazoch, ktoré sa v skutočnosti vyrábajú zo špeciálnej zmesi bavlny, je zasa v ohrození zásoba vody. Na vypestovanie suroviny na jedinú stodolárovú bankovku jej treba dva litre.
