Obilie sa stáva veľmocenským nástrojom Ruska

Putinovmu Rusku sa ťažšie darí prezentovať ako hospodárska veľmoc, keď vytvára hrubý domáci produkt v nominálnom vyjadrení iba na úrovni Španielska, Južnej Kórey či Austrálie. Cieľavedomému ruskému prezidentovi sa však podarilo vydobyť svojej krajine veľmocenské postavenie vo sfére, v ktorej po desaťročia dominovali Spojené štáty. V produkcii obilia a najmä vo vývoze pšenice ako strategickej komodity.

Obilnou veľmocou už raz bolo

Rusko sa tento rok vypracovalo na svetového exportéra číslo jeden. Čísla, ktoré nedávno uverejnil denník Wall Street Journal, hovoria jasnou rečou: „Osemdesiattri miliónov ton pšenice, ktoré ruskí roľníci zožali v tohtoročnej sezóne, zafixovali postavenie Ruska ako ožívajúcej poľnohospodárskej superveľmoci.“

Rusko takou bolo a znova sa ňou stáva. Do vypuknutia 1. svetovej vojny sa hrdilo postavením obilnice Európy a jedným z dôvodov, prečo neskôr hitlerovské Nemecko napadlo Sovietsky zväz, bola túžba premeniť ho na obilnicu celoeurópskej tretej ríše.

Sovietska stalinská diktatúra použila vývoz obilia krátko po 2. svetovej vojne ako nástroj veľmocenskej politiky i vo vzťahu k Československu, keď k nám počas katastrofálneho sucha v lete 1947 vyviezla mimoriadne dodávky obilia. Vzbudila vďačnosť Čechov a Slovákov a posilnila postavenie československých komunistov. Tí potom vo februári 1948 prevzali moc a „nahradili“ demokraciu diktatúrou proletariátu.

Sovietske poľnohospodárstvo však potom ustrnulo. Prebyrokratizovaná centralizácia a systém plánovaného riadenia agrosektora odtrhli agrovýrobu od reálnych potrieb obyvateľstva. Ochromili jej vývozný potenciál a vohnali Sovietsky zväz do chronickej závislosti od dovozu obilia. Prázdne pulty v obchodoch prispeli k vnútornému zrúteniu sovietskeho režimu viac, než si to v Kremli priznávali. Jeden z dôvodov rýchleho výstupu Michaila Gorbačova k moci mala byť jeho odbornosť poľnohospodárskeho inžiniera ekonóma. Pochádzal z roľníckej rodiny a navyše zo Stavropoľského kraja, ktorý leží v obilnom pásme medzi Čiernym a Kaspickým morom.

Každé piate zrno ruské

Práve Stavropoľský kraj spolu so susedným Krasnodarským a Rostovskou oblasťou patria medzi regióny, ktoré sa po páde Sovietskeho zväzu najrýchlejšie pozviechali z marazmu. Systematicky využívali