Budova hotela Imperial v centre Prahy na rušnej ulici Na Poříčí zvonku špeciálne nezaujme. Je to starší dom, akých sú tu desiatky. No keď otvoríte dvere, akoby sa pred vami otvoril začiatok minulého storočia. Secesná kaviareň Imperial bude mať na budúci rok 100 rokov a vždy patrila medzi najznámejšie podniky v Prahe. Veľkolepý interiér s vysokými stropmi, farebnými keramickými mozaikami, veľkými oknami... a veľa ľudí. Reštaurácia je priestranná, cez obed bola úplne plná, ale je riešená tak, že hostia majú dosť súkromia a nebol tu ani veľký hluk. Podľa počtu hostí sme predpokladali dlhší čas čakania na jedlo, ale napodiv, všetko išlo ako po masle. Hneď sme dostali jedálne lístky, trochu dlhšie trvalo, kým prišiel čašník po objednávku, ale nie zase príliš dlho.
Jedálny lístok tvoria v podstate len špeciality a okrem nich ponúka reštaurácia ešte tzv. Jedlá dňa – polievku, predjedlo a tri hlavné jedlá, ktoré korešpondujú so štýlom kuchyne prezentovanom v klasickom menu. Kombinovali sme jedlá z klasického lístka a dennej ponuky. Všetky sme dostali promptne. Najprv výbornú nátierku ako couvert s chrumkavým pečivom a potom predjedlá – paštétu z kačacích pečienok (177 CZK, 6,80 €) – priniesli nám ju v peknej vaničke a porcia by stačila aj pre dve osoby. Druhé predjedlo crab cake s avokádovým šalátom (139 CZK, 5,30 €) bolo vizuálne pekné a aj chuťovo dobre zladené. Hlavné jedlá sme si vybrali z ponuky dňa – supreme z perličky s hubovou polentou (189 CZK, 7,30 €) a filé z modrohlava s citrónovou omáčkou a zeleninovou ratattouile (199 CZK, 7,70 €). Perlička bola šťavnatá s chrumkavou kožou, polenta výborná krémovitá aj dobre dochutená, bez akýchkoľvek výhrad nám chutila aj ryba.
Z dezertov sme sa rozhodli pre crème brûlée (133 CZK, 5,20 €) – aby sme vyskúšali, či nám ho prinesú tak, ako treba, s ešte horúcou karamelovou krustou. Chuťovo bol výborný, ale krusta bola skôr vlažná ako horúca. Druhý dezert jogurtová pannacotta s marhuľovým želé a balzamikovým nektárom (135 CZK (5,20 €) bol zaujímavou kombináciou niekoľkých chutí, ktoré sa vhodne dopĺňali. V porovnaní s veľmi sympatických cenami jedla sú nápoje drahšie – fľašková bio- limonáda 69 CZK (2,60 €), malá plzeň 54 CZK (2,10 €) a espresso 57 CZK (2,20 €).
Osobitnú zmienku si zaslúži obsluha. Napriek frmolu, ktorý v reštaurácii vládol, vidno, že si tu potrpia na dobré spôsoby – uvedú vás k stolu, odložia kabát, resp. vám doň pomôžu (bolo pre nás malou záhadou, že priniesli pri tom množstve ten správny), keď sa vám minie pečivo, čašník sa spýta, či prinesie ďalšie, dolieva nápoj do pohára, automaticky prinesie dezertové menu... Ak Jaroslav Žídek v rozhovore pre TREND spomínal, že slovenské reštaurácie sú personálne poddimenzované, tu sme pochopili, čo tým myslel. Napríklad okrem klasickej obsluhy tu fungovali aj jej „asistenti“, ktorí nosili jedlá z kuchyne do reštaurácie a obsluha si ich potom od nich preberala a servírovala hosťom. A Zdeněk Pohlreich? Sedel pri vedľajšom stole a potom sa priebežne pohyboval po podniku a dohliadal na dianie okolo. Ako sa na správneho šéfa patrí.
