Obchodná arbitráž pri riešení sporov šetrí drahocenný čas

Nezaplatená faktúra, nedodaný tovar alebo spor medzi partnermi sú riziká, s ktorými musia podnikatelia počítať. Ich riešenie však nie je vždy nutné hľadať na súde. Slovenská advokátska komora (SAK) pripomína možnosť riešiť spory prostredníctvom obchodnej arbitráže. Ide o menej formálny postup, v ktorom o vzniknutom probléme rozhoduje vybraný arbiter, teda rozhodca, čo celý proces výrazne skracuje.

„Priemerná dĺžka konania, od podania žaloby po odoslanie rozsudku, sa v SAK stabilne pohybuje okolo štyroch mesiacov. Právoplatné rozhodnutie senátu je vymožiteľné rovnako ako rozhodnutie všeobecného súdu,“ uvádza predseda SAK Viliam Karas. Firmy sa tak môžu vyhnúť zdĺhavým súdnym sporom. 

Rýchlosť rozhoduje

Súdne spory podľa údajov z Analytického centra Ministerstva spravodlivosti SR konzumujú čoraz viac času. Zatiaľ čo v roku 2015 to bolo priemerne 16 mesiacov, v roku 2021 to už priemerne bolo 27 mesiacov. Práve v obchodnom konaní je rýchlosť jednou zo základných podmienok úspešného vymoženia pohľadávky. Kým súdy rozhodnú, môže byť pre podnikateľa získanie peňazí problematické.

Vyššiu formálnosť súdneho konania uznáva aj podpredsedníčka Najvyššieho súdu SR (NS SR) Andrea Moravčíková. „Takéto konanie podlieha možnosti viacnásobného prieskumu opravnými a mimoriadnymi opravnými prostriedkami, čo v konečnom dôsledku výrazne ovplyvňuje jeho dĺžku,“ vysvetľuje. „K dĺžke konania veľmi prispieva aj nerovnomerná zaťaženosť jednotlivých obchodných súdov a aj to, že nie na každom súde bola zachovaná špecializácia,“ dodáva A. Moravčíková. Uvedené problémy by sa mali zlepšiť zavedením špecializovaných obchodných súdov.

Podmienkou arbitráže je včasná dohoda obchodných partnerov, že prípadné spory bude rozhodovať rozhodcovský súd. Najčastejšie formou rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou obchodnej zmluvy. Samozrejme, nie je vylúčené, aby sa obe strany na tomto riešení dohodli aj v čase sporu. Je to však menej pravdepodobné. Pavol Kubík z mediálneho odboru SAK upozorňuje na klesajúcu ochotu strán sa v takých prípadoch skutočne dohodnúť. „Preto odporúčame dbať na voľbu súdu vždy už pri uzatváraní kontraktov,“ dodáva. Nemusí ísť iba o bežné spory ako napríklad nezaplatenie za dodaný tovar alebo službu. Týmto spôsobom možno riešiť aj stavebné alebo komplikovanejšie spory medzi spoločníkmi či akcionármi obchodných spoločností, teda takzvanú korporátnu arbitráž.

Dôveryhodné riešenie

Aj výber samotného rozhodcovského súdu môže byť problematický. Na Slovensku neexistuje rebríček jednotlivých súdov. „Je ťažké zvoliť kritériá a vôbec charakter porovnateľnosti,“ vysvetľuje A. Moravčíková. Obvykle sa totiž pre rôzne oblasti podnikania využívajú rôzne zamerané rozhodcovské súdy, pričom strany si volia aj tak-zvaného arbitra ad hoc, ktorý rozhoduje len daný prípad. Musí to však byť nezávislý a nestranný advokát alebo právnik s preukázateľnými skúsenosťami.

Dnešná právna úprava stanovuje pre rozhodcovské súdy aj pre samotných arbitrov oveľa prísnejšie kritériá v porovnaní s minulosťou. V období ich najväčšieho rozmachu okolo roku 2002 totiž vzniklo viac ako sto rozličných rozhodcovských platforiem, z ktorých niektoré fungovali nedôveryhodne. To nakoniec aj viedlo k celkovej kríze rozhodcovského konania a k vážnemu poškodeniu vnímania inštitútu obchodnej arbitráže na Slovensku. V súčasnosti sa to snažia napraviť práve odborné organizácie ako SAK, ktoré priebeh týchto rozhodcovských konaní garantujú.