Obavy z čínskych rozmarov

V závere júna pokračovala plavba euro-dolárového páru v širokom, viac než dvojpercentnom pásme okolo hranice 140 centov/EUR. Ani tretí júnový pokus jenu o posilnenie pod bariéru 95 JPY/USD nebol úspešný. Okrem striedajúceho sa optimizmu svetových investorov k domnelo výnosnejším triedam aktív (okrem akcií napríklad komodít) sa o zvýšené výkyvy na devízovom trhu zaslúžili aj opakované rétorické cvičenia čínskych autorít o novej rezervnej mene menej zviazanej s konkrétnou národnou ekonomikou. Pre Európanov môže byť dôvod na rozčarovanie, že druhá najdôležitejšia mena sveta sa na jazykoch čínskych predstaviteľov neobjavuje tak často ako zúčtovacia jednotka Medzinárodného menového fondu, ktorá má skôr funkciu účtovného nástroja než rezervy. V prípade aktuálnych transakcií je preplácaná i tak v niektorej z voľne konvertibilných svetových mien, tvoriacich kôš na stanovenie jej hodnoty (dolár, euro, libra, jen). Okrem toho opakujúce sa volania po novom rezervnom aktíve zabúdajú na prínos, ktorým pre exportne orientovanú Čínu bol až do leta 2005 podhodnotený kurz, administratívne zavesený na národnú menu najväčšieho obchodného partnera. Od zavedenia pružnejšieho devízového režimu sú to pritom čínske autority, ktoré bránia voľnému trhu v oslabovaní dolára oproti jüanu. Z pohľadu konkurencieschopnosti exportného priemyslu sa hlasy volajúce po slabšom dolári musia stretať so zdvihnutými obočiami. Sú to práve exportéri, tešiaci sa najmä z liberalizácie obchodných vzťahov s USA, ktorých obchodné prebytky prispeli k nahromadeniu devízových rezerv v objeme 1 954 miliárd dolárov. Pre oslabenie exportu bol ich rast v prvom štvrťroku najmiernejší za ostatných osem rokov. Devízové rezervy si pritom netreba predstavovať ako trezor strýka Držgroša, ale ako portfólio investovaných cenných papierov. Aj preto okrem farby bankoviek je pre voľne konvertibilnú svetovú menu, ktorá by chcela konkurovať doláru, kľúčovým predpokladom veľkosť a najmä likvidita sekundárneho trhu s cennými papiermi, hlavne štátnymi dlhopismi. Po vyhláseniach ruského a japonského ministerstva financií sa preto i ostatná epizóda politicky motivovaného výkriku po zosadení dolára skončila vyhlásením guvernéra Čínskej ľudovej banky, že politika riadenia devízových rezerv je „vždy dosť stabilná“, a preto nemožno očakávať náhle zmeny v ich zložení. Koniec koncov, už takmer rok neumožnili čínske autority posilnenie jüanu, čo hovorí o záujme skôr o stabilný kurz dolára, ktorý možno očakávať hlavne v nastávajúcom období oslabenia domácej vývoznej výkonnosti. V čase mimoriadne nerozhodných výkyvov svetových mien sa pritom opäť darí americkým štátnym dlhopisom. Výnos do splatnosti 10-ročných treasuries sa vrátil späť pod 3,5 percenta.