Obavy Bruselu sa naplnili: Taliani prejavili nespokojnosť

Brusel tŕpol v obavách

V istom ohľade sa v krajine Apeninského polostrova zopakoval rakúsky scenár z jesene 2017, keď občania podporili populistickú národnú pravicu a stredopravých ľudovcov do takej miery, že si mohli sadnúť za rokovací stôl, dospieť ku koaličnej dohode a zostaviť dvojfarebnú vládu. Malé Rakúsko však nemožno porovnávať s jeho mohutným južným susedom. Taliansko má tretiu najväčšiu ekonomiku v eurozóne a deviatu na svete. Akékoľvek vážnejšie otrasy na Apeninách postihnú celú Európsku úniu a nemožno sa preto čudovať exekutíve EÚ, ako úpenlivo sledovala výsledky hlasovania Talianov.

Ak by Stredopravá koalícia získala nadpolovičnú väčšinu, čo sa nestalo, mohol by Rím začať vytáčať Brusel ešte ostrejšie než Budapešť. V takejto atmosfére by sa pravdepodobne osmelil k väčšej asertívnosti aj rakúsky koaličný tandem, poľská národno-konzervatívna vládnuca strana Právo a spravodlivosť, prípadne politické zoskupenia stojace na rozličných decentralizačných a protimigračných platformách po celom starom svetadiele.

Súčasný taliansky volebný zákon je nastavený tak, že na parlamentnú väčšinu je potrebných aspoň štyridsať percent hlasov. Taliansky politický systém je na európske pomery jedinečný tým, že obe komory parlamentu – 630-členná Poslanecká snemovňa a 315-členný Senát – majú v podstate rovnaké právomoci a volia sa na rovnaké funkčné obdobie. Novelizovaný volebný zákon stanovuje, že politické subjekty môžu kandidovať samostatne – potom musia prekonať trojpercentný prah zvoliteľnosti alebo sa združiť s inými do koalície a prekročiť potom spolu desaťpercentný prah. Systém volieb do oboch komôr je kombináciou väčšinového s pomerným zastúpením.

Dvaja kohúti na smetisku

Číselne najúspešnejšie vyšla z nedeľňajších volieb Stredopravá koalícia (Coalizione di centrodestra). Tvorili ju štyri strany, z ktorých sa tri dostali do parlamentu. Najmenšou z trojice s výsledkom necelých 4,5 percenta hlasov v Snemovni i v Senáte je národne konzervatívne a euroskeptické zoskupenie Fratelli d’Italia (Bratia Talianska). Vyhraňuje sa proti migrácii i globalizácii a vedie ho 41-ročná rímska právnička a novinárka Giorgia Meloniová.

Čo ako výrečne sa však G. Meloniová mediálne profiluje, jej hlas zaniká v hlučnom súboji dvoch kohútov na koaličnom smetisku. Na nich zameriava pozornosť aj Brusel, i keď z nerovnakých dôvodov. Známejším z dvojice je zakladateľ a vodca strany Forza Italia, niekdajší trojnásobný premiér Silvio Berlusconi. V minulosti sa zaplietol do finančných, korupčných a iných škandálov, za čo mu súd zakázal vykonávať verejné funkcie do roku 2019. Smie však viesť svoju stranu.

Trojnásobný expremiér Silvio Berlusconi sa na čele strany Forza Italia vracia do aktívnej politiky. Zdroj: Profimedia.cz

Parterom i rivalom tohto 81-ročného populistu v Stredopravej koalícii je europoslanec a vodca Ligy Severu Matteo Salvini. Ten sa s Berlusconim dohol, že