Na rozdiel od Richarda Sulíka, ktorý v roku 2010 položil obyvateľstvu len šesť „zásadných“ otázok, šéf štvorčlennej strany Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO) chce vyvolať referendový kvíz s dvadsiatimi otázkami. No aj keby tých otázok bolo sto, nič to nezmení na skutočnosti, že z referenda nikto nebude mať osoh – dokonca ani ten, kto ho vyvolal. Ale daňovníkov bude stáť približne sedem miliónov eur.
Jednou z otázok referenda má byť aj to, či si verejnosť želá, aby sa povolili adopcie homosexuálnym párom. Aj keby väčšina oprávnených a zúčastnených voličov povedala áno, súčasťou právneho poriadku by sa to nestalo. „Rozhodnutie“ väčšiny hlasujúcich by totiž musel v podobe zákona odsúhlasiť parlament. Väčšina jeho členov by si po referende veľmi rýchlo spomenula, čo je napísané v ústave: „Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.“ Mnohí by preto vyhlásili, že nie sú viazaní „príkazom“ referenda, lebo odporuje ich svedomiu a presvedčeniu. Inými slovami, nech už by boli výsledky referendového kvízu akékoľvek, v konečnom dôsledku je to parlamentná väčšina, kto rozhodne, čo sa stane zákonom a čo nie. No v takom prípade môžu o všetkom rozhodnúť poslanci aj bez toho, aby zaťahovali obyvateľstvo do svojich straníckych hier. To je jedna stránka veci.
Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška
Tou druhou je, že ak niečo politici dobre naučili pospolitý ľud, tak najmä to, že sa nezmyselného ľudového hlasovania netreba zúčastňovať. S výučbou začal robotnícky líder Ján Ľupták, ktorý sa v roku 1994 pýtal, či sa má prijať zákon o preverovaní pôvodu peňazí použitých v privatizácii. Pokračoval v tom superprivatizér Vladimír Mečiar, ktorý od ľudí chcel, aby mu povedali, že sa energetické podniky privatizovať nesmú. Predsedovia HZDS a Smeru, keď boli v opozícii a nechcelo sa im čakať na riadne voľby, dvakrát vyvolali referendum o skrátení funkčného obdobia. O Sulíkovom referende už reč bola. A to nás ešte prezidenti Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič zachránili pred ďalšími plebiscitmi, lebo ich odmietli vyhlásiť.
„Masívne hlbkové referendum“ chce poslanec I. Matovič vyvolať údajne na ochranu Slovenska pred zvrátenými chúťkami politikov. Nič tak nedokazuje, že chúťky politikov sú naozaj zvrátené, ako ich pokusy vyvolávať samoúčelné a neplatné referendá, na ktoré si po ich konaní nikto ani nespomenie. A už vôbec nie ten, kto ich vyvolal.
