Vyrábajú poctivý zrejúci syr z mlieka, ktoré získavajú z vlastných kráv. Zvieratá pasú na kopcovitých lúkach v okolí vlastnej farmy a celý rok ich kŕmia plodinami, čo sami dopestujú. Krok za krokom, najmä priamo, oslovujú spotrebiteľov a trpezlivo budujú vlastnú značku syra Hiadlovec. Nebyť príchodu krízy s likvidačne nízkymi výkupnými cenami mlieka, možno by sa k tomu vôbec nedopracovali.
Keď rodina Hiadlovských zo Slovenskej Ľupče chcela, aby ich podnikanie na farme prežilo ťažké časy, musela začať robiť aj niečo iné, než len predávať mlieko spracovateľom. Neraz so stratou. A tak pred vyše štyrmi rokmi začala s výrobou na slovenské pomery unikátneho syra. Je nepasterizovaný, bez príchute a farbív, nevoskovaný, neúdený, ale prírodný. Podnikanie so syrom zatiaľ Hiadlovských neživí, ale veria, že raz to tak bude.
Dozreli na syr
Hiadlovskí sú húževnatá rodina. Jozef zo strednej generácie v minulosti pracoval v strojárskej fabrike. Vedľa rodinného domu v Slovenskej Ľupči mal drobné hospodárstvo, no odtiaľ ho časom vyštvali susedia. S farmárčením, ktoré má rodina po generácie v krvi, napriek tomu nesekol. Práve naopak, nakoplo ho to natoľko, že v roku 1992 postavil nad obcou základný kameň vlastnej rodinnej farmy. Nakúpil stádo kráv – plemeno Braunvieh, ktoré pochádza z Tirolských Álp. Už vtedy vedel, že mlieko z nich sa používa na produkciu zrejúceho syra. No farma s ňou začala oveľa neskôr. „Mliekari nás dohnali k tomu, že sme začali rozmýšľať o výrobe syra,“ vracia sa v myšlienkach naspäť Jozef Hiadlovský.
Dovtedy fungovali ako klasická slovenská farma. Produkovali mlieko a predávali ho ďalej na spracovanie. Robia to dodnes, len už sa neopierajú iba o tento typ produkcie, z ktorej stále pochádza gro príjmov. Výroba syra pomohla farme prežiť, no Hiadlovskí ešte zďaleka nie sú „za vodou“. „Momentálne kompenzujeme stratu. Keby sme nevyrábali syry, neviem, či naša farma prežije,“ hovorí Martin Hiadlovský, Jozefov syn. Mladík, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie vo fachu, zostal verný rodinnému podnikaniu a má na starosti predaj syra. Hovorí, že kým v minulosti sa robota na farme končila otočením ventilu pri dojení mlieka, dnes sa týmto úkonom všetko len začína.
Nehrýzť, ale cmúľať
Hoci Jozef je stále hlavou farmy, perspektívnym „syrovým krkom“ hýbe najmä jeho syn. Stará sa o to, aby si Hiadlovec nachádzal cestu k spotrebiteľom. Zrejúci syr by ste však márne hľadali v bežných obchodoch či v búdkach popri cestách. Dá sa k nemu dostať jedine v kvalitných reštauráciách či hoteloch, ale v prvom rade ho M. Hiadlovský propaguje a predáva osobne na rôznych trhoch, ochutnávkach či výstavách. „Teraz tvorím značku syra. Myslím si, že keď to pustíme z našich rúk, tak to už nepôjde,“ vysvetľuje Martin. Hovorí, že syr predáva jeho príbeh a v ňom je pretavená dobrota rodiny. Chce ľudí naučiť vychutnávať ho, preto im zdôrazňuje, že Hiadlovec netreba hrýzť, lebo tento syr sa sám rozpustí v ústach.
Syr od Hiadlovských nie je za facku. Cena kilogramu sa začína od pätnástich eur, no podľa Martina si získava čoraz viac priaznivcov. Pomáha mu aj partnerstvo v projekte Malokarpatská vínna cesta. „Nikdy nebudeme predávať syr pre ľudí, ktorí sa budú pozerať, či stojí päť alebo desať eur,“ poznamenáva M. Hiadlovský. V priemere deväť z desiatich syrov dnes farma predá napriamo konzumentom, do prevádzok ide len malá časť. „Ľudia vedia, že je to od farmára a vydrží im. Náš zámer je vychovať ich natoľko, aby si rodina brala bochník syra raz za jeden až dva mesiace,“ prezrádza Martin.
Hiadlovskí vyrábajú dva druhy syra, podľa času zrenia. Vďaka tomu, že mlieko nepasterizujú, každý z bochníkov (jeden má zhruba tri a pol kilogramu) chutí inak. Hoci majú kravy, ktoré im dávajú vhodné mlieko, na to, aby dosiahli požadovanú kvalitu, museli najskôr dojnice naučiť na určitý typ stravy.
Zdroj: Foto - Maňo Štrauch
Plánov neúrekom
Po tom, čo Hiadlovskí rozbehli výrobu syra, majú okolo neho na farme ešte veľa plánov. Až sa nechce veriť, že na všetko ich je, ako hovoria, tri a pol chlapa. Zakladateľ farmy Jozef s bratom, Martin a jeho starý otec, ktorý pomáha najmä s pasením dobytka. „Ľudia nechcú robiť, máme problém zamestnať človeka. Nikto nechce byť zašpinený od hnoja,“ poťažká si M. Hiadlovský.
Rodina chce dotiahnuť spotrebiteľov až priamo na farmu, aby si mohli na vlastné oči pozrieť, čo všetko je za výrobou syra. Hiadlovskí zatiaľ idú na to opatrne, lebo ešte nie sú pripravení na početnejšie návštevy gastroturistov. Radi by ich pohostili v reštaurácii s ubytovaním a vínnou pivnicou. To všetko majú na farme rozostavané. A keďže sa im napriek viacerým pokusom nepodarilo získať na rozvoj farmy eurofondy, ťahajú investície z vlastného vrecka. A to ide pomaly. Nehovoriac o tom, že celé roky splácajú rôzne pôžičky.
V syre vidí rodina svoju budúcnosť, hoci z výroby mlieka zrejme úplne nevycúva. „Keď bude padať cena mlieka, budeme naskladňovať syr, a keď sa bude relatívne držať, môžeme mlieko predávať,“ uvažuje J. Hiadlovský. Produkcia na farme by mala po automatizácii dojenia bežať efektívnejšie. Súčasný dvestolitrový kotol, do ktorého priamo priteká nadojené mlieko cez antikorové potrubie, chcú vymeniť za väčší, osemstolitrový. Opäť to skúšajú cez eurofondy a dúfajú, že tentoraz ich už dotácia neminie. „Možno bolo aj dobré, že nám zatiaľ nedali eurofondy. Ak ich dostaneme teraz na spracovanie mlieka, budú to oveľa dôležitejšie peniaze,“ zdôrazňuje J. Hiadlovský. A pridáva ďalší plán. Získať pôdu, ktorú obrábajú a spásajú s dobytkom, do vlastníctva. Dnes majú v prenájme sto hektárov. Okrem kráv po nich behajú aj ovce z farmy.
Zdroj: Foto - Maňo Štrauch
V tempe, no s úsmevom
Hiadlovskí sa nemôžu sťažovať, že na farme nemajú do čoho pichnúť. Napriek tomu, že neraz musia ťahať doslova od rána do večera, neopúšťa ich dobrá nálada. Zvyknú žartovať, že vďaka farmaceutickej firme Biotika zo susedstva majú na syroch vrstvu penicilínu. Martin hovorí, že jeho osobne poháňa a motivuje energia z ľudí, ktorí im držia palce. Od malička vyrastal na farme, a keď o nej rozpráva, ťažko sa ubrániť dojmu, že sa narodil, aby sa stal farmárom. Vzorom mu je vlastný otec. „Aspoň trošku sa mu chcem priblížiť. Vytvoril niečo, v čom môžeme pokračovať so sestrou a našimi rodinami,“ zdôveruje sa M. Hiadlovský. Jeho sestra pomáha na farme, študuje a do budúcnosti počíta rodina s tým, že bude držať ekonomiku.
M. Hiadlovský verí, že farme výhľadovo osoží spolupráca s hnutím Slow Food. Podnikanie rodiny zapadá do jeho filozofie. Hoci jeden paradox by sa dal nájsť. Slow Food je o spomalení spotrebiteľa aj výrobcu, no Hiadlovskí na svojej farme nemajú čas sa zastaviť.
