Nový šéf ZSSK nechce prepúšťať, rád by zdvihol platy o 50 percent

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK), ktorá zabezpečuje osobnú koľajovú dopravu, má pod vedením nového šéfa, dlhoročného železničiara Romana Koreňa, ambiciózne plány. Jedným z nich je zvýšiť počet prepravených cestujúcich zo 70 miliónov v roku 2019 na sto miliónov v roku 2030.

Hoci dopravca dosiahol v koronovom roku 2020 desaťmiliónový zisk, vďačí zaň predovšetkým rozpusteniu sedemnásťmiliónovej rezervy na súdny spor. Bez tejto účtovnej operácie by ZSSK skončila v strate, keďže tržby za dopravné výkony jej klesli zhruba 40 percent.

TREND sa s predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom ZSSK R. Koreňom rozprával o plánoch v oblasti prepravy cestujúcich, rastu tržieb, zamestnanosti či o investíciách a štátnej dotácii.

Vlani dosiahla ZSSK zisk vyše desať miliónov eur. Bolo to vďaka rozpusteniu rezervy na súdny spor, ktorý vyhrala. Čo okrem pandémie ťahalo vlaňajšok dole?

Najväčší vplyv na vlaňajší rozpočet mal výpadok tržieb z prepravy cestujúcich. Na druhej strane nás ťažili najmä dosahy vládnych balíčkov v oblasti osobných nákladov. Narástli aj náklady na údržbu koľajových vozidiel a odpisy.

Váš najväčší zdroj príjmov tvorí úhrada štátu za výkony vo verejnom záujme, ktoré si u vás objedná. Ani tá však často nestačí na pokrytie straty, ktorá za tieto výkony vzniká.

Štátny rozpočet takmer nikdy nepokrýva celú objednávku výkonov vo verejnom záujme. Vždy sa to preto na konci roka rieši formou doplatku. Vlani bola úhrada štátu 226 miliónov eur plus doplatok 64 miliónov eur. Ten však uvidíme až o dva roky, lebo tak je to pri doplatkoch už roky nastavené.

Z čoho financujete neuhradený rozdiel?

Berieme si úvery.

Aké ste za ne vlani zaplatili úroky?

Za minulý rok to boli zhruba tri milióny.

Je tento systém udržateľný?

Na pôde ministerstva financií sme už odštartovali diskusiu, a to aj so zástupcami rezortu dopravy, aby sme túto systémovú chybu vyriešili. Aby bol v budúcnosti celý výkon zazmluvnený a uhradený naraz a v riadnom čase.

Tento rok ste si pýtali od štátu výrazne viac než vlani.

Aby sme mohli tento rok v plnej miere pokryť všetky oprávnené náklady spojené s výkonmi vo verejnom záujme, potrebujeme 373 miliónov eur. Táto suma sa síce v plne miere nedostala do schváleného rozpočtu, ale diskusie s ministerstvom ešte prebiehajú.

Prečo je to viac než minulý rok?

Je v tom započítané aj spojenie na trase Bratislava – Komárno, ktoré sme prevzali po RegioJete. Odzrkadľuje však aj rast osobných nákladov a nákladov na opravy. Vládne balíčky nás doháňajú každý rok. Nerastú len mzdy našich zamestnancov, drahšie sú aj služby a tovar našich dodávateľov. Aj ich totiž vládne zvýšenie miezd postihlo.

Ako sa vám komunikuje s ministerstvom?

Veľmi dobre, s pánom ministrom máme podobné názory na strategické smerovanie železníc a na stretnutiach s Útvarom hodnoty za peniaze a rezortom financií cítime, že máme všetci rovnaký cieľ. Len náš pohľad na jeho dosiahnutie nie je vždy úplne rovnaký. Napriek tomu sa v týchto rozhovoroch posúvame dopredu vcelku slušným tempom.

Vo vašom projekte, s ktorým ste vyhrali výberové konanie na šéfa predstavenstva, píšete, že do roku 2030 chcete zvýšiť v porovnaní s rokom 2019 počet cestujúcich asi o 30 percent na sto miliónov. Ako to dosiahnete?