Nový šéf, staré pravidlá. Policajného prezidenta budú vyberať podľa novely Smeru

Prísnejšie pravidlá výberu, detektor lži či podrobné skúmanie majetku. Tieto predstavy mala súčasná koalícia o voľbe šéfa polície, no nič z toho v praxi nebude. Nového prezidenta Policajného zboru SR budú poslanci, respektíve minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) vyberať podľa zákona, ktorý presadila strana Smer-SD v predošlom volebnom období. Aktuálna vládna zostava pritom legislatívu ešte z pozície opozície svojho času ostro kritizovala.

Rezort vnútra vypísal výberové konanie na funkciu iba nedávno, čím si formálne splnil svoju povinnosť. V súčasnosti vedie políciu Peter Kovařík, ktorý predtým šéfoval protikorupčnému odboru na Úrade vlády SR. Výberové konanie, z ktorého by mal vzísť policajný prezident na celé štvorročné funkčné obdobie, bolo vyhlásené 28. septembra,“ odpovedala na otázky TRENDU šéfka komunikačného odboru ministerstva vnútra Barbara Túrosová.

Rošády vo vedení

P. Kovařík je na svojom poste dočasne, keď nahradil Milana Lučanského, ktorý odišiel z polície na vlastnú žiadosť. Jeho názory sa rozchádzali s vedením ministerstva, na stoličku sa dostal ešte za vlády Smeru-SD. M. Lučanský bol najskôr vymenovaný za šéfa polície dočasne, a to krátko po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Pred ním šéfoval policajtom Tibor Gašpar.

Práve po odchode T. Gašpara sa spustila rozsiahla diskusia o zmenách v Policajnom zbore. Spoločne s Gašparom sa porúčali viaceré významné policajné mená, napríklad šéf Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Peter Hraško či jeho podriadený Róbert Krajmer, ktorý viedol protikorupčnú jednotku NAKA.

Uchádzačov vypočúva komisia a po nej poslanci. Definitívu má minister

Spomínané mená sa skloňovali v súvislosti s nitrianskymi oligarchami Bödörovcami. Policajný prezident Gašpar odmietal kontakty napriek tomu, že Miroslav Bödör je jeho švagrom. Výsledkom odchodov bola spomínaná legislatíva z dielne Smeru, ktorá časť výberu zverila do rúk poslancom branno-bezpečnostného výboru. Ich hlasovanie je však iba vo forme odporúčania.

Pravidlá výberu 

Kandidát na post prezidenta zboru musí splniť niekoľko základných požiadaviek napríklad na dĺžku praxe. Okrem iného by mal pôsobiť na riadiacej pozícii či byť bezúhonným. Uchádzačov vypočúvajú členovia výberovej komisie a následne sa dostanú k slovu poslanci branno-bezpečnostného parlamentného výboru. Definitíva je v prípade odobrenia kandidátov na ministrovi vnútra. Práve táto časť procesu voľby bola terčom najväčšej kritiky, a to z dôvodu snahy o odpolitizovanie Policajného zboru.

    Týmto výberom prešiel M. Lučanský a prejde ním aj budúci šéf či šéfka polície. „Vláda si uvedomuje, že prestíž Policajného zboru je okrem iného priamo závislá od osoby prezidenta, ako aj od osôb v najvyšších riadiacich funkciách. Preto sa prehodnotí súčasná právna úprava vymenúvania a odvolávania prezidenta zboru tak, aby sa jeho novou voľbou posilnila ingerencia ministra vnútra,“ píše kabinet v programovom vyhlásení. Už teraz je však zrejmé, že vláda nestihne zmeny zapracovať predtým, ako bude vyberať šéfa polície. Ten by mohol byť známy ešte pred koncom kalendárneho roka.

Zlé renomé

Policajný zbor nemá v očiach verejnosti práve najlepšie meno. Známych je hneď niekoľko prípadov či káuz, ktoré dôveryhodnosť pravidelne znižovali. Polícia si musela vstúpiť do svedomia aj pri vražde novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej. Nielen ich totiž niekto lustroval cez policajné databázy. Prípady sa dodnes vyšetrujú.