Poplatok za vodomer zaviedol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) vo vyhláške. Bude ho musieť platiť každá domácnosť, teda aj tá, ktorá má nulovú spotrebu. Fixná zložka ceny za odber pitnej vody a za odvádzanie odpadovej vody pre domácnosti má byť podľa regulačného úradu v priemere 18 eur ročne, za odber pitnej vody bez odvádzania odpadovej vody 9 eur ročne.

V nevýhode sa ocitnú domácnosti, ktoré majú nízky odber vody. Pre poplatok za vodomer zaplatia za kubík vody viac ako tie, ktoré jej spotrebujú viac. Menej zaplatí, naopak, napríklad majiteľ rodinného domu s luxusným bazénom. Negatívne bude zavedenie dvojzložkovej ceny pre tých podnikateľov, ktorí majú spotrebu vody nízku. Novým poplatkom sa tak popiera zmysel šetrenia vodou.

Verejnosť sa preto pýta, prečo sa v situácii, keď vodárne vykazujú slušný zisk, ktorý im dosiaľ pokrýval čistenie, distribúciu a aj predaj vody, zavádza regulačný úrad ďalší poplatok namiesto toho, aby zisťoval, či im ziskovosť neumožňuje zníženie cien vody.

Zabezpečenie objektívnosti

ÚRSO tvrdí, že zavedenie dvojzložkovej ceny zabezpečí objektívnosť rozloženia úhrady nákladov vynaložených na vykonávanie regulovaných činností a tiež spravodlivejšie podieľanie sa všetkých pripojených odberateľov a producentov na celkových nákladoch.

Vodárenské spoločnosti hovoria to isté, len inými slovami. Argumentujú, že platíme aj za elektromer či plynomer a nové účtovanie vody bude spravodlivejšie. Tvrdia, že aj keď v súčasnosti niekto za rok neodobral žiadnu vodu, majú náklady na prevádzku a údržbu sietí a fakturáciu. Tieto potom musia rozpočítať medzi ostatných odberateľov. Podľa Asociácie vodárenských spoločností negatívny postoj verejnosti vyplýva najmä z nepochopenia filozofie zavedenia dvojzložkovej ceny.

Aj keď niekto za rok neodoberie žiadnu vodu, vodárne majú náklady na prevádzku a údržbu sietí

„Hlavnou snahou predkladateľa bolo zladenie legislatívy s ostatnými sieťovými odvetviami, ako je energetika a teplárenstvo. Pri odbere elektrickej energie, ako aj plynu musí každý odberateľ platiť za elektrometer, plynomer fixnú sadzbu bez ohľadu na to, či energiu odoberá alebo nie.“

Asociácia tvrdí, že zavedením dvojzložkovej ceny sa celkové tržby vodárenských spoločností nezvýšia. Spravodlivosť nového účtovania vody ilustrovala na príklade. Hygienické minimum na jednu osobu a deň predstavuje spotrebu 80 litrov vody denne. Ročný odber je teda 29 200 litrov vody, čo je 29 m3. Vyhláška počíta s fixnou zložkou vo výške 10 m3, čo je pod hygienickým minimom spotreby vody. Takzvané zdraženie sa teda podľa asociácie týka len odberateľov, ktorí odoberú menej ako 10 m3 ročne.

V menej rozvinutých regiónoch Slovenska je reálna spotreba vody okolo 65 litrov na osobu a deň, ročná spotreba je 23 725 litrov, čo je 23,75 m3 . Dvojzložková cena sa netýka ani tohto odberateľa, hovorí asociácia.

„Pri najbežnejšej dimenzii vodomeru do DN 20 vyhláška uvádza fixnú platbu za 10 m3 dodanej vody ročne. V priemere cena za kubík pitnej vody je euro, čiže ide zhruba o 10 eur ročne. V tej istej výške sa pohybuje platba za odvedenie a čistenie odpadových vôd. Táto suma nie je likvidačná pre sociálne slabších odberateľov ani pre tých, ktorí vlastnia viacero nehnuteľností, ale ich nevyužívajú,“ argumentuje asociácia.

Podľa odborníkov, ak sa zavedie nový poplatok za vodomer, mal by klesnúť poplatok za kubík spotrebovanej a odvedenej vody. Výška poplatku za vodomer však bude závisieť aj od jeho veľkosti, a to bez ohľadu na to, koľko vody odberateľ skutočne spotreboval. A to môže byť podľa Združenia bytového hospodárstva problém.

Dvojzložková cena znevýhodní tých spotrebiteľov, ktorí spotrebúvajú malé množstvo vody. Ide predovšetkým o obyvateľov bytových domov, kde sa náklady na vodu rozpočítavajú podľa spotreby nameranej pomerovými meradlami pretečenej vody a spotrebitelia si sledujú svoju spotrebu.

Bez diskusie

Takej zásadnej zmene pravidiel mala podľa združenia predchádzať širšia odborná diskusia, zameraná aj na dosah navrhovanej zmeny na nižšie príjmové skupiny obyvateľstva.

„Majitelia rodinných domov, ktorí spotrebujú do 34 m3 vody, zaplatia ročne v priemere o 14 eur viac. Pri spotrebe 150 m3 zaplatia o štyri eurá menej ako pri jednozložkovej cene. Domácnosti v bytových domoch pri nižšej spotrebe vody zaplatia podľa ÚRSO viac o dve eurá. Pri spotrebe 150 m3 by mali platiť približne rovnako ako pri jednozložkovej cene,“ konkretizuje vplyv zmien Anna Krajčiová, výkonná riaditeľka  združenia.

Dnes môže byť spotrebiteľovi jedno, aký vodomer má namontovaný. Od januára sa to však zmení.

Dnes môže byť spotrebiteľovi jedno, aký vodomer má namontovaný. Od januára sa to však zmení. Napríklad platba za vodomer v bytových domoch bude závisieť aj od počtu bytov a nebytových priestorov a rozhodovať bude aj typ vodomeru. Odberatelia sú vo vyhláške rozdelení do šiestich tarifných skupín podľa jeho veľkosti. Môže sa stať, že vodomer je zbytočne predimenzovaný a spotrebiteľ bude zaň preto platiť viac. Rovnaké domy tak môžu mať rôznu fixnú platbu za vodomer.

A. Krajčiová pritom upozorňuje, že vyhláška regulačného úradu nedáva vodárenským spoločnostiam, ktoré vodomery vlastnia, povinnosť prispôsobiť veľkosť vodomeru reálnej potrebe konkrétneho objektu. Podľa združenia by bytové domy mali mať spoločnú tarifu, ktorá by eliminovala rozdiely spôsobené montážou rozdielnych vodomerov v bytových domoch.