Ponúkame výber správ z printovej rubriky Slovensko a svet Týždenníka TREND.
Vláda odborníkov stojí podľa jej predsedu Ľudovíta Ódora pred výzvou, ktorú predstavuje stav verejných financií. „Nevyzerá dobre,“ povedal v televíznej diskusii. Súhlasí s názorom, že aktuálna „legislatívna smršť“ v parlamente, teda predkladanie návrhov, ktoré majú významný dosah na verejné financie, môže situáciu ešte zhoršiť. „Každý deň, keď rokuje parlament, hrozí zhoršenie deficitu i prijatie nekvalitnej legislatívy,“ upozornil premiér. Verí však, že napokon u poslancov zvíťazí zodpovednosť za krajinu. Ľ. Ódor si nemyslí, že jeho vláda má priestor naštartovať ozdravný plán verejných financií, deklaroval však, že pri príprave budúcoročného rozpočtu navrhne kroky na prijímanie ozdravných opatrení.
Rovnako chce budúcej vláde, ktorá vzíde z predčasných volieb, ponúknuť sformulované opatrenia na adresnejšiu pomoc od štátu tým, ktorí ju potrebujú. Na veľké plošné opatrenia i z hľadiska stavu verejných financií nie je podľa neho v súčasnosti priestor. Premiér sa kriticky vyjadril k stavu implementácie eurofondov. „Čakal som, že to bude zlé, no realita ukázala, že je to ešte o čosi horšie,“ vyhlásil. Úlohu svojho kabinetu preto vidí v zrýchlení všetkých procesov, ktoré umožnia efektívnejšie čerpanie eurofondov.
Je oboznámený aj s komplikovanou situáciou v prípade výstavby nemocníc z plánu obnovy. „Začali sme pracovať okamžite aj s plánmi B a C, aby nám peniaze neprepadli, no urobíme hĺbkovú analýzu, aby sme sa vedeli rozhodnúť a povedať budúcej vláde, čo sa dá a nedá urobiť, prípadne pri akej zmene podmienok sa to dá urobiť,“ dodal Ľ. Ódor. Priority vlády chce predstaviť politickým stranám.
Parlament prijal odmietavé stanovisko k zákazu spaľovacích motorov
Plénum Národnej rady SR schválilo stanovisko k európskemu zákazu výroby nových spaľovacích motorov po roku 2035. „Slovenská republika je proti všetkým iniciatívam a reguláciám na úrovni EÚ smerujúcim k znevýhodňovaniu a predražovaniu využívania spaľovacích motorov alebo k zákazu spaľovacích motorov, pri ktorých nie je jednoznačne zrejmé, že sú v prospech vyššieho cieľa, akým je osobitne zdravé životné prostredie,“ uvádza sa v uznesení, ktoré iniciovali poslanci za strany SaS a Sme rodina. Vládu zaväzuje hlasovať proti každému takému návrhu.
Zároveň má vláda viesť aktívne rokovania a hľadať podporu u partnerských štátov EÚ proti zákazu spaľovacích motorov a presadzovať princíp technologickej neutrality. Podľa poslanca za SaS Jána Oravca môže zrýchlený prechod na elektromobilitu spôsobiť viac problémov ako osohu. „Oveľa užitočnejšie je, ak zachováme technologickú neutralitu a necháme technológie medzi sebou súťažiť,“ povedal po schválení uznesenia. Predseda SaS Richard Sulík vidí hrozbu aj v tom, že keby sa prestali vyrábať autá so spaľovacím motorom, Slovensko by sa mohlo stať materiálovo závislým od Číny.
Zodpovednejšie o financiách
Slovensko viac ako kedykoľvek predtým potrebuje zodpovednú debatu o stave verejných financií a možnostiach, ako ho zlepšiť. Uviedol to nový minister financií Michal Horváth. „Ak nezasiahneme, v budúcnosti môže mať Slovensko veľký problém,“ skonštatoval. Pripomenul, že Slovenská republika podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť po zohľadnení dôchodkovej reformy patrí k najhoršej štvrtine krajín EÚ z pohľadu dlhodobej udržateľnosti, čo potvrdila aj Európska komisia. Za aktuálny stav verejných financií M. Horváth neviní žiadnu konkrétnu politickú garnitúru. Pripisuje ho dlhodobému zanedbá-vaniu tejto oblasti a viacerým krízam, ktorým krajina čelila. K funkcii ministra financií chce pristupovať ako odborník. „Zatiaľ čo politici sa na verejné financie mnohokrát pozerajú v krátkodobom horizonte svojho vládnutia, my ich vnímame z pohľadu dlhodobej udržateľnosti,“ poznamenal.
Rast cien je už za vrcholom
Vývoj v posledných mesiacoch na Slovensku a v zahraničí signalizuje, že rast cien je už za vrcholom. Konštatoval to Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR. Pripomenul, že medziročné tempo rastu cien sa v apríli spomalilo o jeden percentuálny bod, na 13,8 percenta. Vývoj stále ovplyvňujú najmä vyššie ceny potravín a energií, vysoký je však aj rast cien ostatných druhov tovaru a služieb. „Aj keď ceny niektorých agrokomodít už vykazujú pokles, ceny potravín pravdepodobne výraznejšie klesnú až v druhej polovici roka,“ avizoval inštitút.
Globálne otepľovanie je aj šanca
Ochrana životného prostredia a otázky globálnej klímy predstavujú príležitosť na modernizáciu ekonomiky, implementáciu zelených technológií či dekarbonizáciu priemyslu. Zhodli sa na tom premiér Ľudovít Ódor a minister životného prostredia Milan Chrenko. Zodpovedný prístup k ochrane životného prostredia vidí minister aj v oblasti ochrany zdravia, zvyšovania kvality života ľudí v regiónoch a mestách a v zelených príležitostiach pre ekonomiku. Na dosiahnutie cieľov bude chcieť využiť financie z eurofondov a plánu obnovy.
Nákupný apetít Slovákov ide na úkor ich úspor
Pozitívne príspevky Slovákov do úspor aktuálne tvoria iba prevody do dôchodkového systému a splácanie úverov. Zvyšok príjmu priemerne nestačí na financovanie spotreby, a teda príspevky flexibilnej zložky na tvorbu úspor sú negatívne. V blogu na to upozornili odborníci z Národnej banky Slovenska. Pripomenuli, že napriek rekordnej inflácii sa reálna spotreba slovenských domácností v roku 2022 neprepadla, skôr na-opak. Množstvo tovaru a služieb, ktoré si ľudia kupovali, rástlo, i keď ich príjmy po zohľadnení inflácie stagnovali. Predtým, počas pandémie, objem úspor rástol. Išlo o takzvané nútené a opatrnostné úspory, ktoré si domácnosti vytvárali, keď nemohli nakupovať obvyklé druhy tovaru a služby, a z obáv o budúcnosť.
S nástupom zvýšenej inflácie sa tieto úspory znižovali. Ľudia si totiž zachovali úroveň spotreby a z príjmov odkladali čoraz menej peňazí. V poslednom štvrťroku 2022 miera úspor na Slovensku padla k dvom percentám a domácnosti tak spotrebovali takmer všetky svoje príjmy. „Bez zníženia spotreby a pri daných splátkach istiny sa spotrebiteľské správanie zákonite muselo prejaviť v úbytku úspor.
Úroveň vkladov je už niekoľko mesiacov pod dlhoročným trendom a nahromadenými vkladmi už ľudia pravdepodobne nedisponujú,“ konštatovali blogeri z NBS. Spotreba sa podľa nich čoskoro oslabí a k jej novému výraznejšiemu rastu dôjde až po dostatočnom zrýchlení rastu príjmov nad mieru inflácie. Malo by k tomu dôjsť v roku 2024 po tom, čo domácnosti istý čas budú obnovovať sčasti vyčerpané finančné rezervy.
Konštruktívne vzťahy s Čínou
V záujme Európskej únie je zachovať stabilnú a konštruktívnu spoluprácu s Čínou, uviedol predseda Európskej rady Charles Michel na stretnutí lídrov G7 v Hirošime. EÚ však chce podľa neho „odstrániť riziko nadmernej závislosti od dodávok z Číny, aby sa dosiahla diverzifikácia a eliminovali sa nekalé praktiky“.
Šetrenie vo Volkswagene
Koncern Volkswagen plánuje rozsiahlu reštrukturalizáciu s cieľom zlepšiť ziskovosť svojej hlavnej značky. Tá napriek silným stránkam ešte nemá dostatočne pevnú ekonomickú základňu, napísal v internom liste zamestnancom šéf značky VW Thomas Schäfer. Oproti cieľu udržateľnej návratnosti predaja vo výške 6,5 percenta v prvom štvrťroku značka tento ukazovateľ vykázala iba na úrovni troch percent. Chce preto renovovať modelové rady a šetriť na všetkých úrovniach. Primárnym cieľom pritom nemá byť rušenie pracovných miest.
A+
Agentúra Standard & Poor’s nechala v aktuálnom hodnotení rating Slovenska na úrovni A+, zlepšila však jeho výhľad z negatívneho na stabilný. Úprava prichádza v čase vrcholiacich kríz a inflácie, čo je pozitívny signál pre investorov.
0,4 percenta
Slovenská ekonomika v druhom štvrťroku podľa aktuálneho odhadu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť mierne rastie, medzikvartálne o 0,4 percenta. Vo februárovej prognóze ešte rada odhadovala vyšší nárast, o celé jedno percento.
2,13 miliardy eur
Regióny budú v novom eurofondovom období v rámci integrovaných územných investícií rozhodovať o sume 2,13 miliardy eur z takmer 13-miliardového Programu Slovensko. Informoval o tom minister investícií Peter Balík.
305 biliónov dolárov
Globálny dlh sa v prvom štvrťroku zvýšil oproti záveru roka 2022 o viac než osem biliónov dolárov, takmer na 304,9 bilióna dolárov. Je to druhá najvyššia hodnota svetového dlhu v histórii meraní Inštitútu medzinárodných financií (IIF).
Ďalšie dôležité správy
