Zjednodušene povedané, dotýka sa domácností, ktoré majú ťažkosti s udržaním tepelnej pohody v príbytku alebo si nemôžu dovoliť základné energetické služby za primeranú cenu. Mnohé členské krajiny rozbehli vlastné prístupy na prekonanie tohto problému. Oficiálna diskusia o možnostiach riešenia energetickej chudoby sa začala na Slovensku len nedávno.

Hľadá sa definícia

Brusel popchol členské krajiny, aby sa zaoberali energetickou chudobou, no jasný spoločný smer im zatiaľ neudal. Nie všetky krajiny sa problému venujú a tie, ktoré tak robia, konajú samostatne a bez spolupráce s inými štátmi. To komplikuje riešenie fenoménu na európskej úrovni. Téma energetickej chudoby teda zatiaľ vyznieva tak trochu dostratena.

Chýba dokonca jednotná definícia, čo to presne je. Vo všeobecnosti sa za ňu považuje stav, keď si odberateľ nemôže dovoliť vykurovať domácnosť na základe štandardu odporúčaného Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO). Ten stanoví, že príjemná teplota v obývacej miestnosti je 21 stupňov Celzia a v ostatných miestnostiach dokonca o tri stupne menej.

V slovenských podmienkach by sa energetická chudoba mala vzťahovať na ľudí, ktorí ešte nespadli pod hranicu hmotnej núdze, ale zároveň si nemôžu dovoliť platiť za energiu, ktorú potrebujú pre svoje základné životné potreby.

Prevažuje názor, že vlastne ide o stav, keď náklady domácností na energie ukrajujú významnú časť ich disponibilného príjmu. Takúto pozíciu zaujal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) v koncepcii na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby, ktorú vypracoval v spolupráci s viacerými ministerstvami.

Masa ohrozených

Rozptýlené chápanie pojmu energetická chudoba znemožňuje zrátať, koľkých ľudí sa vlastne problém dotýka. „Je predpoklad, že pomerne veľa domácností na Slovensku je ohrozených energetickou chudobou,“ odhaduje ÚRSO v spomínanej koncepcii, ktorú má na stole vláda.

Na problematiku energetickej chudoby sa sústredila tiež štúdia mimovládnych organizácií Inštitút pre energetickú bezpečnosť (ESI) a MESA 10 z roku 2012. Autori v nej konštatujú, že v rámci EÚ patrí Slovensko medzi krajiny vysoko ohrozené energetickou chudobou. Vyšlo im to z výsledkov analýz údajov sledovaných za roky 2005 až 2010.

Keďže v krajinách EÚ dosiaľ neexistuje ustálený indikátor pre energetickú chudobu, analytici si skonštruovali vlastný ukazovateľ. Berú v ňom do úvahy mieru výdavkov na energie a luxusné statky a mieru čistého sporenia.

Podľa odhadov z Bruselu energetickou chudobou trpí približne 50 miliónov Európanov, ktorí nezvládajú platiť účty za energie, a preto si nemôžu udržať uspokojivý životný štandard. K najzraniteľnejším sociálnym skupinám patria ľudia s nízkymi príjmami, teda osoby staršie než 65 rokov, osamelí rodičia, nezamestnaní alebo tí, ktorí poberajú sociálne dávky.

Väčšinou to býva tak, že títo ľudia bývajú v domoch s nevhodnou tepelnou izoláciou a tak si celkom ľahko potykajú s energetickou chudobou. Jej následkom podľa koncepcie ÚRSO môžu byť najmä zdravotné problémy, odpojenie od siete zo strany dodávateľa, nedostatočné využívanie energie pod úrovňou komfortu alebo hromadenie dlhov.

Dávky či tarify

Koncepcia pod hlavičkou regulátora zdôrazňuje, že energetickú chudobu treba chápať v širokom kontexte ako jeden z fenoménov chudoby. Nedá sa zužovať len na odvetvie energetiky, ale opatrenia v boji proti nej by mali byť prepojené s existujúcimi štátnymi sociálnymi politikami.

Na európskej úrovni v zásade existujú tri základné prístupy k riešeniu energetickej chudoby, a to priama podpora cez sociálne dotačné programy, nepriamy spôsob prostredníctvom sociálnych taríf a zlepšovanie energetickej účinnosti.

Návrh slovenského prístupu sa najprv spoliehal viac na sociálne tarify, po prepracovaní sa priklonil skôr na stranu sociálnych dávok. Osobitné tarify pri odbere energií sa pritom vo všeobecnosti považujú za menej vhodný prístup.

Debatu o materiáli už vláda začala, no zatiaľ ju neuzavrela. „Ja som osobne pripravený prijať aj jedno, aj druhé riešenie, ale stále som presvedčený, že by bolo lepšie riešenie cez takzvanú špeciálnu tarifu,“ citovala agentúra SITA marcové vyjadrenie ministra práce Jána Richtera. Misky váh sa však nakláňajú skôr na stranu sociálnych dotačných schém, čo by mohlo byť niečo ako energetické dávky. Špeciálne tarify sa nepozdávajú ani energofirmám. „Využívanie sociálnych taríf považujeme za nevyhovujúce opatrenie najmä z dôvodu, že nemotivujú adresátov, aby sa správali efektívne. Navyše sa tým zavádzajú krížové dotácie, čo znamená negatívny dosah na koncové ceny alebo štátny rozpočet,“ uvádza v stanovisku skupina VSE.

Podľa hovorkyne Stredoslovenskej energetiky (SSE) Jany Bolibruchovej by mala byť ochrana odberateľov postihnutých energetickou chudobou postavená na zlepšení sociálnej politiky v tejto oblasti. Agendu by preto mali dostať do vienka úrady práce s tým, že podpora by sa začlenila do zákona o pomoci v hmotnej núdzi. „Sú nám blízke postupy štátov, kde opatrenia vychádzajú skôr zo sociálnej legislatívy, nie energetickej,“ hovorí J. Bolibruchová. Ako vzor uvádza škandinávske krajiny.

Predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla (SZVT) Miroslav Obšivaný upozorňuje, že návrh ÚRSO zatiaľ neodpovedal na dôležitú otázku – z akých zdrojov by boli financované prípadné dotácie výdavkov na energie. Ak by takýto mechanizmus vznikol, podľa vypracovaného dokumentu by totiž nemal mať vplyv na štátny rozpočet.

Kľúč v efektívnosti

Pri snahe o zníženie energetickej chudoby by nemali zostať bokom ani programy na zvýšenie energetickej efektívnosti. Je to aj jedno z odporúčaní štúdie ESI a MESA 10, podľa ktorej sa pri tom treba zamerať najmä na najviac ohrozené domácnosti, v ktorých žijú starší ľudia, deti či invalidi.

„Určite by sme uprednostňovali investície do znižovania spotreby u cieľových skupín. Či už ide o zatepľovanie alebo zvyšovanie efektivity domácich spotrebičov,“ pripája sa M. Obšivaný. Podľa SZVT je dôležité zabezpečiť rozlohou primerané bývanie pre určité sociálne skupiny, napríklad dôchodcov. Spoločenské zmeny po nežnej revolúcii totiž viedli k tomu, že mnohí penzisti zostali bývať v dvojgeneračných domoch sami. Náklady na energie v takýchto nehnuteľnostiach pritom zaberajú pomerne veľkú časť výdavkov ich obyvateľov.

SSE vidí príležitosť na koncepčné a dlhodobé riešenie energetickej chudoby v poskytovaní príspevku na zvýšenie energetickej efektívnosti. Týkal by sa napríklad výmeny okien, energeticky neefektívnych spotrebičov na ohrev vody a vykurovanie alebo zateplenia. Domácnosti by tak mohli znížiť svoju spotrebu, a teda aj náklady na energie.

Nech už sa schváli akákoľvek koncepcia energetickej chudoby, podľa VSE by nemala zvýšiť administratívnu záťaž energetického sektora. Vedenie evidencie, rozhodovanie o zaradení do nej alebo vyňatí z nej a preskúmavanie potrebných podkladov by mal zabezpečiť štát.