V prebiehajúcich rokovaniach o zostavení koaličnej vlády sa kresťanskí demokrati (CDU) a sociálni demokrati (SPD) – prvá a tretia najväčšia strana v Bundestagu po februárových federálnych voľbách, dohodli na vylúčení vojenských výdavkov nad jedno percento HDP z ústavne zakotvenej „dlhovej brzdy“, ktorá obmedzuje fiškálne deficity. Táto zmena, schválená Bundestagom s podporou strany Zelení, predstavuje zásadný zlom v nemeckej fiškálnej politike a na dlhé roky určí nový smer.

Z ekonomického hľadiska CDU, SPD a Zelení robia trvalý záväzok k vojenskému keynesianizmu. Bez ohľadu na to, akú podobu bude mať budúca nemecká vláda, bude môcť používať fiškálne balíčky financované z dlhu na neobmedzené zvyšovanie výdavkov na drony, zbrane a tanky. Ide o bezprecedentný vývoj v krajine, ktorej politická kultúra dlhodobo považovala rozpočtové deficity za neprípustné. Tento nový prístup sa vzťahuje predovšetkým na vojenské výdavky, pričom investície do infraštruktúry a ochrany klímy ostávajú v úzadí. Zdá sa, že pokiaľ ide o zvyšok ekonomiky a spoločnosti, politika úsporných opatrení bude stále platiť. Prijatie vojenského keynesianizmu tak predstavuje implicitné rozhodnutie proti ambicióznej ochrane klímy, ktorá sa stala druhoradou záležitosťou.

Zelená transformácia si vyžaduje zelený keynesianizmus, no novela dlhovej brzdy sa zameriava na zvyšovanie vojenských výdavkov. Podporí sektor, ktorý je známy intenzívnou spotrebou fosílnych palív, čím de facto poskytne trvalú dotáciu pre vozidlá so spaľovacím motorom. Nemecko bude vyrábať viac tankov a obrnených transportérov, no menej elektrických vozidiel a veterných turbín. Niektorí ekonómovia tvrdia, že môžeme mať oboje – viac tankov aj viac elektromobilov. Nemecko má nevyužité výrobné kapacity, expanzívna fiškálna politika by mala výrazne zvýšiť celkový ekonomický výkon. No k významnému nárastu domácej produkcie elektromobilov a veterných turbín dôjde len vtedy, ak rozšírená fiškálna politika podporí práve tieto odvetvia. Ak sa však fiškálne výdavky budú výrazne sústreďovať na vojenskú výrobu závislú od fosílnych palív, ako to naznačujú súčasné zmeny fiškálnych pravidiel, premárni sa príležitosť na vybudovanie zeleného priemyslu.

Mnoho ľudí vkladá nádeje do verejného investičného fondu, ktorý je súčasťou nemeckej fiškálnej reformy a umožňuje deficitné financovanie vo výške 400 miliárd eur na infraštruktúrne investície a sto miliárd eur na zelené investície počas nasledujúcich dvanástich rokov. Samozrejme, je úplne rozumné vytvoriť väčší priestor na investície do energetickej a dopravnej infraštruktúry financované úverom – oboje sú nevyhnutné pre úspešnú zelenú transformáciu. Dodatočné financovanie investícií do čistých technológií je takisto krokom správnym smerom. No s ročnou sumou iba 8,3 miliardy eur na zelenú priemyselnú politiku nebude Nemecko schopné udržať prechod na zelenú ekonomiku z dlhodobého hľadiska.

Na pochopenie veľkej nerovnováhy je užitočné pozrieť sa na niektoré čísla. Ak výdavky na národnú obranu dosiahnu cieľ tri percentá HDP ročne, potom podľa nových pravidiel môžu byť dve percentá HDP z týchto výdavkov financované dlhom. Naproti tomu deficitné výdavky na infraštruktúrne investície sú obmedzené na 0,8 percenta HDP ročne a pre klimatické investície je deficitný limit iba 0,2 percenta HDP ročne. Niektoré kompromisy sú nepopierateľné a tento silný fiškálny sklon jednoznačne povedie k výraznému presmerovaniu zdrojov a výroby od zelených technológií smerom k vojenskému sektoru.

Nedávna energetická kríza v Európe už ukázala, že rastúce ceny energií môžu rozdeľovať spoločnosť a brzdiť klimatické ciele. Bez zelenej priemyselnej politiky a ambiciózneho zeleného keynesianizmu sa nemecká klimatická stratégia obmedzí na uhlíkové dane a regulácie – dva mechanizmy, ktoré majú tendenciu robiť ochranu klímy nepopulárnou a môžu nakoniec hrať do karát fosílnemu priemyslu a politickým extrémistom.

Ak voliči nadobudnú dojem, že vláda míňa neobmedzené sumy na obranu, zatiaľ čo ich núti niesť náklady na zelenú transformáciu, podpora krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko sa pravdepodobne ešte zvýši. Kým vojenské výdavky už nemajú fiškálne obmedzenia, sociálne dávky a podpora rodičovskej dovolenky sú na zozname škrtov. To nevyhnutne povedie k ďalšiemu nárastu nespokojnosti a podpore krajnej pravice. Tento vývoj by mohol ohroziť tak národnú bezpečnosť, ako aj klimatické ciele.

Copyright: Project Syndicate, 2025. www.project-syndicate.org