Nová Lopatkova misia = zo škandalózneho parádny zváračák

Potom prekvapil nástupom do nemocničnej vetvy investičnej skupiny Penta, ktorá má za sebou aj škandály. No asi najkontroverznejší zamestnávateľ na Ľuboša Lopatku ešte len čakal. Od prelomu rokov šéfuje Výskumnému ústavu zváračskému-Priemyselnému inštitútu (VÚZ-PI), ktorý bol nielenže lacno privatizovaný, ale zaplietol sa aj do eurofondových škandálov a už dlho nenapĺňal v plnej miere svoj inovatívny potenciál.

Uznávaný manažér hovorí, že do ústavu ho prilákala výzva zlepšiť ho pre nových vlastníkov, ktorí to s ním majú myslieť naozaj vážne. Verí, že ústav môže byť podstatnou základňou pre inovovanie a zlepšenie celého slovenského priemyslu.

Čo rozhodlo, že ste prevzali vedenie VÚZ? Nostalgický návrat k vášmu pôvodnému strojníckemu vzdelaniu či ponuka od Jána Sabola, ktorý dnes patrí medzi jeho najvýznamnejších vlastníkov a pre ktorého skupinu AZC ste už raz pracovali v biznise s obnoviteľnými zdrojmi energií?

Moja nostalgia sa končí tam, kde sa začína rácio a pragmatizmus. Takže nostalgia určite nie je dostatočný dôvod na zásadné rozhodnutia. Zavážili dve skutočnosti. Prvou je veľký nevyužitý potenciál VÚZ. Celý tento projekt je totiž nielen komplikovaný, ale aj veľmi inšpirujúci. Zaujali ma nové dlhodobé rozvojové plány prezentované akcionármi. Lebo ak je niečo v dnešnej dobe motorom progresu, tak sú to práve nové technológie a inovácie. Druhým dôvodom boli moje predchádzajúce skúsenosti so skupinou AZC. Napriek jej rýchlemu rastu sa v nej podarilo zachovať priateľskú atmosféru, čo sa v dnešných časoch nedá považovať za pravidlo.

Ľuboš Lopatka Zdroj: Maňo Štrauch

Dá sa povedať, že po prijatí už druhej ponuky ste niečo ako človek zo skupiny okolo J. Sabola?

Vaša otázka je dôkazom vžitého slovenského uvažovania, podľa ktorého každý musí niekam či niekomu patriť. Cítim sa ako slobodný človek riadiaci sa len svojimi hodnotami a intuíciou. Dobré je si tiež pripomenúť, že investori či akcionári si vždy najímajú riaditeľa najmä v očakávaní návratnosti vloženej investície. A to je absolútne OK. Mojím tradičným cieľom potom ešte je nielen naplniť očakávanie akcionárov, ale aj klientov a zamestnancov zverenej firmy, aby som sa za výsledok snaženia nemusel s odstupom času hanbiť.

Ďalším významným spoluvlastníkom VÚZ je aj bývalý investičný riaditeľ Penty Vladimír Brodňan, ktorý šéfuje i predstavenstvu ústavu. Cítite zo spolupráce s ním, že cez jeho osobu má na ústav dosah aj Penta, pre ktorú ste viedli jej slovenské nemocnice? Alebo ide o samostatný biznis pána Brodňana?

Penta nemá na ústav dosah. Ide o autonómny biznis pána Brodňana.

Kto sú ďalší biznismeni či firmy, čo dnes ovládajú ústav a rozhodujú o jeho smerovaní?

Komunikujem s už spomenutými pánmi Sabolom a Brodňanom.

Neobávate sa, že prevzatím vedenia vo VÚZ utrpí vaša povesť slušného manažéra, ktorú ste si vybudovali hlavne ozdravením Sociálnej poisťovne? Lebo aj ústav sa zaplietol do nedávnej kauzy s čerpaním eurofondov na výskum a inovácie. Rozpačitá bola aj jeho privatizácia spred 15 rokov do rúk Priemyselného inštitútu SR. Táto organizácia, ktorú vytvorili priemyselné zväzy a univerzity, vtedy získala ústav len za 20 miliónov korún, aj keď jeho zamestnanci združení v Prvej zváračskej zaň núkali až 102 miliónov korún.