Faktom je, že obvinenia, ktoré vzniesla policajná vyšetrovateľka v prípade predraženého nákupu CT prístroja, dozorujúci prokurátor schválil. Ak v tom prvý námestník generálneho prokurátora zbadal porušenie zákona, tak prokuratúra opravila samu seba.

Namiesto toho, aby vedenie štátneho orgánu vysvetlilo dôvody tejto sebakorekcie (trebárs na osobitnej tlačovke), ponechalo ľudí v presvedčení, že funkcionári robia to, čo vždy – poskytujú prokurátorskú imunitu osobám s politickými konexiami. Ak vedel námestník René Vanek napísať, že obvinenie musel zrušiť, lebo „posudok znaleckého ústavu trpí podstatnou vadou, pre ktorú je v trestnom konaní nepoužiteľný“, tak to mohol verejnosti povedať aj osobne a odpovedať na otázky novinárov.

Nová finta Jaromíra Čižnára

Zdroj: Danglár

<strong>Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška</strong>

Treba uznať, že hlavný argument prokuratúry nie je irelevantný, lebo znalecký posudok tvrdí: „Pre účely tohto posudku nie je iná možnosť ako porovnávať predaje v zahraničí, konkrétne v Českej republike, pretože v Slovenskej republike nie je čo porovnávať.“

Toto tvrdenie neobstojí, lebo aj na Slovensku sa nakúpilo niekoľko porovnateľných CT prístrojov za cenu porovnateľnú s piešťanskou (1,33 milióna eur), ale ďalšie slovenské nemocnice – prešovská a breznianska – rovnaký prístroj kúpili oveľa lacnejšie: za 418- a 498-tisíc eur. Ak znalec stanovil, že pochybným nákupom v Piešťanoch by vznikla škoda „vo výške najmenej 479-tisíc eur“, tak ide o tvrdenie, ktoré by pred súdom mohli advokáti obžalovaných ľahko napadnúť. Záver, že pre ďalšie pokračovanie stíhania je nevyhnutné urobiť nový znalecký posudok, preto treba akceptovať – ak jeho výsledkom bude nespochybniteľný posudok.

To, že po zrušení obvinení zavalila prokuratúru lavína kritiky, si spôsobili prokurátori sami. Spomeňme si, koľkokrát a v akých citlivých kauzách Generálna prokuratúra preverovala, či je zastavenie trestného stíhania v poriadku. A vždy dospela – aj pri emisnej kauze či falšovaní analýzy pri diaľničných PPP projektoch – k záveru, že zastavenie stíhania bolo dôvodné a zákonné. Tých prípadov bolo toľko, že už aj generálnemu prokurátorovi to muselo byť trápne. Preto v kauze CT prístroja „vylúčil svoju právomoc“, aby vraj zamedzil „akýmkoľvek pochybnostiam o nezaujatosti a objektivite rozhodnutia v tejto veci“, takže rozhodnúť musel prvý námestník.

Takéto samovylučovanie sa je zo strany Jaromíra Čižnára alibistické a smiešne. Nikoho totiž nepresvedčí, že námestník Vanek rozhodne inak ako jeho šéf. Pretože prokuratúra je monokraticky riadená, v konečnom dôsledku je zodpovedný vždy ten najvyšší. Keď s tým má problém, môže rezignovať.