Not my president

Tak trochu symbolicky stojí veža s menom novozvoleného amerického prezidenta na mieste bývalého sídla denníka Chicago Sun-Times a zatieňuje vedľajšiu štýlovú budovu Chicago Tribune. Nech sa v treťom najväčšom meste USA pohneme kamkoľvek, Trumpovi a jeho tieňu sa týždeň po voľbách vyhnúť nedá.

„Not my president!“ svieti na zastávke oproti veži krikľavá nálepka. V prízemných, obchodných priestoroch veže, otvorenej pred siedmimi rokmi, momentálne nesídlia žiadni obchodníci, časť z priestorov preto tento rok premenili na miestnosti na stretnutia. Vyše sedemtisíc štvorcových metrov v najlukratívnejšej časti mesta ostáva prázdnych.

Obamovo mesto volí Clintonovú

V Chicagu vyhrala veľkou, takmer 84-percentnou väčšinou Hillary Clintonová. Barack Obama síce dostal pred štyrmi rokmi v meste viac ako 95 percent hlasov, ale to je pochopiteľné: je to miestny rodák. Spomedzi najväčších miest v USA za Clintonovú hlasovalo viac už len liberálne San Francisco. „Nehlasovala som ani tak za Clintonovú, ako skôr proti Trumpovi. Je to šok, ten človek je nebezpečný,“ hovorí Joyce z neďalekej kaviarne.

83,6 % obyvateľov Chicaga volilo Hillary Clintonovú, podobne ako v New Yorku. Väčšiu podporu z najväčších miest USA už mala len v San Franciscu

Ani ona meno veže, vedľa ktorej pracuje, nehovorí nahlas. Patrí k výraznej černošskej populácii v meste, ktoré je zároveň multikultúrne aj silne segregované. Z päťdesiatich okresov mesta však vyhrala Clintonová úplne vo všetkých. Najmenšiu väčšinu, len 52 percent, získala v 41. okrese s prevažne bielou populáciou. Hispánske a predovšetkým černošské okresy však prekračovali v hlasoch za demokratickú kandidátku až 90 percent.

Zdroj: Maňo Štrauch

Fašistu nechcú

Joycine obavy túto sobotu odzrkadlil veľký protest, ktorý pod ochranou polície prechádzal mestom priamo pod vežu. Polícia skôr riadila premávku, demonštrantov chrániť nemusela. Ľudia sa k nim z ulíc skôr pridávali, proti nim nešiel nik. Transparenty odmetali múr na mexických hraniciach proti migrantom či zoznamy moslimov. A tiež Trumpov sexizmus a homofóbiu.

„No Trump, no KKK, no fascism in the USA“ znel jeden z pokrikov. A nechýbalo ani Trumpovo meno vyskladané do formy hákového kríža. Protesty reagovali na vymenovanie prvých členov kabinetu, všetko ortodoxných republikánov.

A hoci nechýbali ani pokriky latinskoamerickej ľavice „Jednotný ľud nik neporazí“ (v španielčine), nešlo o protest jedinej menšiny. V zástupe dlhom tri bloky boli mladí, starí, svetlí, tmaví, dokonca vozíčkári. V zime a silnom vetre – Chicago sa hrdí oficiálnou prezývkou „veterné mesto“ – došli až pod Trumpovu vežu a napriek počasiu sa púšťali do debát s okoloidúcimi.

Zdroj: Maňo Štrauch

Druhý Berlusconi

„Je to škoda, demonštrovať teraz, sústreďovať sa na prezidentovu osobu, nie jeho rozhodnutia, ktoré zatiaľ nespravil žiadne,“ hovorí profesor politickej ekonómie Luigi Zingales z Chicago Booth School of Business. Pred hrozbou Donalda Trumpa a jeho populizmu varoval už pred piatimi rokmi. „Nebolo to žiadne veštenie, mám skúsenosť s talianskym premiérom Berlusconim, ktorého je Trump verným odrazom,“ vysvetľuje.

Obáva sa, že odporom proti prezidentovi ako takému sa opozícia argumentačne oslabí – a podobne ako v Berlusconiho prípade tak nebude vedieť rozumne vzdorovať. To bola podľa neho aj chyba H. Clintonovej: tak zdôrazňovala Trumpove nedostatky, až zabudla