Azda žiadny z porovnateľných „megaprojektov“ v Európe nevzbudil toľko búrlivých reakcií ako výstavba plynovodu Nord Stream 2. Tu totiž nejde o „fazuľky“ či o dvojstranný obchod medzi Nemeckom a Ruskom. Ak má ruský plyn onedlho začať tiecť do Nemecka a do Európy v dvojnásobnom množstve, a to novými rúrami na dne Baltského mora, na pozore by sa malo mať aj Slovensko. Nedávno sa po niekoľkomesačnej stopke spôsobenej zavedením sankcií zo strany USA, ale aj navzdory Európskemu parlamentu, ktorý žiada zastavenie projektu, obnovila dostavba Nord Streamu 2. Vývoj naznačuje, že nový plynovod napokon dokončia a spustia do prevádzky.
Nová Bezpečnostná stratégia SR: Ani protiruská, ani proamerická
Náš postoj sa nemení
Najnovšie môžeme sledovať, že čoraz viac krajín EÚ spája projekt plynovodu s aktuálnym dianím v Ruskej federácii, najmä v kontexte uväznenia opozičného lídra Alexeja Navaľného a brutálneho potláčania protestov. Aj slovenská diplomacia s veľkým znepokojením sleduje dianie vyvolávajúce pochybnosti o spravodlivom procese a dodržiavaní medzinárodných záväzkov zo strany Ruska. Medzi štátmi EÚ sa nedávno opäť začalo hovoriť o možnosti uvalenia ďalších sankcií na Kremeľ. Niektoré štáty akcentujú ešte citlivejšiu otázku – do akej miery chceme štedrými obchodnými výmenami „sponzorovať“ vládny režim v Rusku, keď sa nám hodnotovo vzďaľuje. Náš nesúhlas s výstavbou Nord Streamu 2 trvá. Tento projekt má okrem ekonomického rozmeru oveľa silnejší geopolitický rozmer, znamenal by posilnenie ruského vplyvu v Európe. Zároveň sa na celú vec treba pozerať komplexne. Závislosť EÚ od dodávok plynu v roku 2019 dosiahla rekordnú úroveň 89,5 percenta. Európa je najväčším zákazníkom Ruska, ktoré je tiež najväčším importérom zemného plynu do Únie na úrovni 44,7 percenta v roku 2019. Vzhľadom na meniacu sa európsku „plynárenskú mapu“ čelí aj Slovensko niekoľkým výzvam, ktoré súvisia najmä s Ukrajinou.
Brexit je za nami, Gibraltár v Schengene a Škóti už klopú na dvere Únie
Plynárenské výzvy
Po utíchnutí plynovej krízy v rokoch 2008 až 2009 začali zasiahnuté štáty v strednej a juhovýchodnej Európe podnikať kroky na diverzifikáciu spôsobov zásobovania plynom. Rusko začalo stavať nové exportné plynovody, ktoré obchádzali územie Ukrajiny. Prímorské štáty pre zmenu podporili budovanie terminálov na príjem skvapalneného zemného plynu (LNG) a vnútrozemské štáty zas budovali takzvané interkonektory, ktoré umožňujú obojsmerné dodávky plynu.
Slovensko, ktorého územie je súčasťou najstaršieho tranzitného koridoru prechádzajúceho okrem nášho územia cez Ukrajinu, vďaka pomoci EÚ spustilo reverzné prijímanie plynu cez existujúce plynovody zo západu, z Česka a Rakúska. V roku 2014 sa spustilo reverzné prepojenie na Ukrajinu, o rok neskôr obojsmerný interkonektor s Maďarskom. Koncom roka 2021 má byť dostavané aj prepojenie s Poľskom, vďaka čomu bude Slovensko schopné prijímať a ďalej tranzitovať plyn do všetkých smerov. To prináša do štátnej kasy nemalé príspevky a Slovensko sa bude snažiť, aby sa cez jeho územie prepravoval čo najväčší objem plynu.
Neblokujte spoločný európsky plán, máme väčšie problémy
Na strane Ukrajiny
Navyše súčasná sieť plynovodov sa má časom stať „chrbtovou kosťou“ siete rozvádzajúcej vodík, čo je o dôvod viac snažiť sa. Zabezpečenie naplnenosti slovenskej plynovej sústavy plynom z akéhokoľvek smeru je teda nielen otázkou našej energetickej bezpečnosti, ale aj dôležitou ekonomickou otázkou. A napokon, je to aj záruka ukrajinskej energetickej bezpečnosti.
Slovensko stálo na strane Ukrajiny v časoch krízy a chce, aby tranzit plynu cez jej územie neklesal. Počas komplikovanej bezpečnostnej a hospodárskej situácie spôsobenej najmä anexiou Krymu a zamrznutým konfliktom na východe krajiny, je to pre našich partnerov v Kyjeve o to dôležitejšie. Budeme sa usilovať o predĺženie kontraktu na tranzit plynu cez Ukrajinu aj po roku 2025 s maximálnym objemom a sme pripravení podieľať sa na modernizácii ukrajinských plynovodov. Je to v záujme Slovenska a mohlo by to čiastočne eliminovať negatívne geopolitické dôsledky Nord Streamu 2.
Autor je štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
