Manažér roka 2021: Európska odborníčka priniesla do verejného úradu medzinárodné skúsenosti

Má za sebou dlhoročné pôsobenie v KPMG, na ministerstve financií, ako aj vo veľkých európskych inštitúciách. Jej pôsobenie na čele Úradu pre dohľad nad výkonom auditu vynieslo Kataríne Kaszasovej nomináciu TREND Manažér roka 2021. Tu je zoznam nominovaných, za ktorých môžete hlasovať aj vy. 

Do úradu prináša svoje bohaté skúsenosti z pôsobenia v audítorskej profesii, ako aj v Európskej investičnej banke či v Rade audítorov Eurovalu.

Jej tím z času pôsobenia na ministerstve financií zohral kľúčovú úlohu v prípade Slovenská republika verzus spoločnosť Achmea, majiteľ poisťovne Union, ktorý Slovensku ušetril stovky miliónov eur a doslova otriasol základným fungovaním Európskej únie.

Jej vášňou sú hory. Aj tie boli jedným z dôvodov, prečo sa z Luxemburska vrátila na Slovensko. V Luxemburgu totiž hory nie sú a na Slovensku má pred sebou ešte mnoho vytýčených cieľov.

S úradom ste spojená od jeho založenia. Ako dnes funguje?

Vznikol v roku 2008, keď som pôsobila v rezorte financií. Úrad funguje nezávisle a nepatrí ani pod ministerstvo, ani pod NBS. Tie síce majú svoj vplyv cez radu, ktorá je najvyšším riadiacim orgánom, kde majú nominantov, ale pôsobíme nezávisle od audítorov aj od politikov. V roku 2008 som bola pri zakladaní úradu. Začiatkom minulého roka mi ponúkli pozíciu jeho generálnej riaditeľky.

Bol pre vás nástup do úradu v niečom odborný šok?

Pôsobím tu takmer dva roky. Prechod na čelo nebol odborný šok, v minulosti som pôsobila ako audítor a mám za sebou aj dvanásť rokov v štátnej správe. Poznám štýl práce nielen v súkromnej, ale aj vo verejnej správe.

Ako je úrad financovaný?

Nie sme štátna rozpočtová organizácia, ale patríme do okruhu verejných financií. Berieme dotáciu od ministerstva financií, ale tá tvorí len dvadsať percent našich príjmov. Úrad má byť nezávislý, preto máme viaczložkové financovanie, jedna časť je zo štátneho rozpočtu, druhá od audítorských firiem, tretia od subjektov verejného záujmu. Dávame pozor na audítorov bánk, poisťovní alebo napríklad železníc. Tým, že je financujúcich subjektov veľa a výška ich príspevku je daná zákonom, nie sme závislí od politikov a ich prostriedkov.

Ako vyzerali začiatky vášho pôsobenia?

Z manažérskeho hľadiska bolo zaujímavé úrad prebrať a po dvoch týždňoch ho presunúť do režimu home officeu. Ešte ani nepoznáte kolegov, neviete posúdiť kvalitu ich práce a zrazu pracujete z domu. Kolegovia neboli mentálne ani technologicky nastavení na takúto zmenu.

Dohliadate na audítorov. Smerujú postihy aj do trestnoprávnej roviny?

Na Slovensku som sa s trestnoprávnou dohrou pre audítorov ešte nestretla. Spolupracujeme s európskymi a so svetovými úradmi a tam sa občas takéto prípady vyskytnú, ale nie je ich veľa. Zaujímavý prípad bol Enron. Keby nebolo kauzy Enronu, nevznikla by ani potreba dohľadu od nezávislej inštitúcie. Dovtedy bol názor, že profesia si s problémami poradí sama. Tento názor sa potom zmenil a to bol dôvod na vznik nášho úradu. Nie je to slovenský výmysel.

Riešili ste aj nejaké mediálne známe kauzy?

Pracujeme aj na verejne známych prípadoch, ako bola napríklad kauza Deloittu. Ale prípady prešetrovania nekomentujeme ani po skončení s výnimkou povinného zverejnenia. Podľa môjho názoru je to tak správne. Sme malá krajina, každý každého pozná, robiť veľké tlačovky a uvádzať detaily môže skôr poškodiť profesii a hlavne jej klientom. Úrad sa však postupne otvára, transparentnejšie komunikuje. Zriadili sme profil na profesionálnej sieti LinkedIn, máme webovú stránku a aj komunikácia s audítormi je otvorenejšia.

Cítite, že politici na vás vyvíjajú tlaky, aby ste rozhodovali podľa toho, ako chcú oni?

S politickým nátlakom sme sa zatiaľ nestretli. Je to buď tým, že o nás ako o malom úrade nikto nevie, alebo to robíme profesionálne. Zákon je postavený tak, že je pre slovenských politikov extrémne náročné zasahovať do nášho chodu.

Audit patrí medzi najlepšie platené pozície v súkromnej sfére. Dokážete ako štátna inštitúcia zohnať a zaplatiť kvalitných ľudí? Nejdú radšej pracovať do firiem Veľkej štvorky?

V úradoch by mali pracovať ľudia, ktorí sa v tejto oblasti dlhodobo pohybovali. Nie je ľahké zohnať na trhu ľudí, zaplatiť ich a presvedčiť ich, prečo je táto práca dôležitá. S náborom zápasia aj audítorské firmy, očakávania mladých ľudí sa zmenili. Bojujú s otázkou, prečo pracovať dvanásť hodín denne. My potrebujeme ľudí, ktorí v minulosti v audite robili, ale už tam viac nepracujú, aby k nám neprišli priamo z korporátov s čerstvými väzbami na firmy, ktoré majú kontrolovať. Sme na pomedzí privátneho a štátneho sektora a platové podmienky môžu zavážiť.

Hlásia sa k vám skôr ženy či muži?

Väčšina zamestnancov sú ženy, pánov je ťažšie zohnať. To sa však postupne mení. Na začiatku sme mali jedného muža, dnes už máme päť mužov. Na pozíciách, ktoré potrebujeme, Veľká štvorka ponúka viac ako my. Okrem kmeňových zamestnancov využívame externých expertov. Otvorili sme úrad, verejne komunikujeme a darí sa nám najímať ľudí s veľmi dobrým profilom. Prechod skúsených ľudí k regulátorom sa vždy cení.

Na čo sa v úrade pod vaším vedením sústreďujete?

Nahlas hovoríme o tom, čo je naším cieľom. Nechceme zlikvidovať audítorskú profesiu vyrubením vysokých pokút. Naopak, chceme im ukázať, že toto robíte zle, tu je problém. Okrem kontroly kvality vykonávaného auditu a sťažností vedieme verejné zoznamy či organizujeme audítorské skúšky. Deviateho septembra prišla nová várka audítorov.

Skúšky sú podobne ako pri advokátskych koncipientoch mimoriadne náročné. Prečo je to tak?

Skúškami na audítorov prejde približne päťdesiat percent uchádzačov. Je to preto, lebo licencia je doživotná. Je to nielen veľká zodpovednosť byť audítor, ale aj oprávnenie. Je to veľká sila. Keď máte audítorskú pečiatku, môžete ovplyvniť veľa vecí, napríklad či spoločnosť dostane úver. Alebo ak vydáte negatívny posudok na banku, môžete spôsobiť pohon na banku.

V zahraničí ste pôsobili v Luxemburgu, v Európskej investičnej banke. Ako vyzerala táto časť vášho života?

V januári 2016 som prišla do Luxemburgu do prázdneho bytu. Na druhý deň som išla do Ikey nakúpiť nábytok. Ako prvé spoznávate organizáciu zvnútra a zistíte, že sa musíte veľa učiť. Dostala som kontrakt na štyri roky. Veľa sme sa o tom rozprávali v rámci rodiny. Sú to predsa len štyri roky mimo domova a nevieme, ako to celé dopadne. Tu máme rodičov, celú rodinu a všetkých priateľov. Manžel zostal doma, dcéra prišla za mnou. Minimálne raz do mesiaca sme sa stretli celá rodina pohromade. Zvládli sme to, používali sme technológie.

Začiatky v novom meste tak neboli ľahké.

Oveľa ťažšie sa v novom prostredí integrujete bez rodiny, bez detí, bez partnera. Ja som bola v bubline svojich kolegov. Nehovoriac o tom, že Luxemburg nemá kopce. V cudzom prostredí si blízke vzťahy ani nevybudujete. Ale má to množstvo pozitív. Nemala som šancu študovať v zahraničí, lebo som chodila na vysokú školu počas socializmu. Až po štyridsiatke sa mi podarilo ísť do cudziny. Veľa sa dozviete sami o sebe, rozšírite si vlastné manažérske schopnosti, stanete sa vnímavejším k iným kultúram a v neposlednom rade si vybudujete kontakty na európske inštitúcie.

Aký je váš manažérsky štýl?

Môj manažérsky štýl závisí od toho, čo riešime. Nemôžem uplatňovať všade a za každých okolností rovnaké metódy. Ťažko by som v štátnej správe prežila s prístupom z privátneho korporátu. Vo verejnej správe musíte rešpektovať líniové riadenie smerom od generálneho riaditeľa nižšie a nižšie. Iné je to pri projektovom riadení. Tam si to najprv predebatujeme, nastavíme rozpočet a necháme tímy pracovať. Niekomu aj tento štýl pripadá príliš direktívny. Na ministerstve financií sa mi podarilo vystavať dobre tímy. Riešili sme aj prípad Achmea, čo bol akcionár zdravotnej poisťovne Union. Tento tím som prijímala ja. [Išlo o žalobu Achmey proti zákazu zdravotných poisťovní vytvárať zisk – pozn. TRENDU.]

Akým spôsobom ste pristupovali k vedeniu vašich tímov?

Mojou úlohou nebolo zasahovať do právnickej práce, ale nastavila som podmienky, ktoré sú dnes už samozrejmosťou. Kolegovia mali podporu vedenia ministerstva financií pri tvorbe stratégie obrany v sporoch. Vznikla akčná skupina mladých vysokokvalifikovaných právnikov, ktorí zachránili krajine stovky miliónov eur. Ak by som k nim pristupovala štandardným spôsobom štátnej správy, tak ich na ministerstve neudržím a nemáme výsledky, aké sme nakoniec dosiahli.

Spomínate vaše pôsobenie na ministerstve financií.

Bola som generálna riaditeľka sekcie štátneho výkazníctva. Môj tím vypočítaval dlh a deficit verejnej správy, keď sme vstupovali do eurozóny. Riešila som aj medzinárodné arbitráže a zmluvy. Vtedajší minister Ivan Mikloš v tom čase rozbiehal reformu štátnych financií. Účtovníctvo viedlo na hotovostnej báze a ja som dostala na starosti projekt, ktorým sa presunulo z hotovostného systému na akruálne.

Prípad Achmea ovplyvnil základné fungovanie EÚ. Prečo ho riešil váš tím?

Je otázka, prečo dali Achmeu práve mne. Ak by sme však mali niektorý z týchto sporov prehrať, bol by to obrovský záväzok pre štát. Riešili sme uzatváranie medzinárodných úverových zmlúv, ako aj zmlúv o ochrane investícií, a preto som mala v sekcii tím právnikov. Tento spor zmenil primárne právo EÚ, dostali sme to až do Luxemburgu.

Vidíte rozdiely medzi vedením ľudí v súkromnej a vo verejnej správe?

Zmena medzi manažérskym štýlom verejnej správy a súkromnou sférou nie je príliš veľká. Nechcem sa pretvarovať a pristupujem k ľuďom vždy rovnako. Som prísna a kladiem vysoký dôraz na kvalitu. Ak sa mám pod niečo ako šéf podpísať, musí to byť nielen zrozumiteľné, ale aj kvalitné. Môj manažérsky štýl je kontakt s ľuďmi, poučenie z vecí, ktoré sa nepodarili. Vždy sa snažím vysvetliť kolegom, prečo robíme to, čo robíme. Každý kolega má potom väčšiu motiváciu, aj keď prispieva iba maličkou úlohou. Rada pracujem v prostredí, kde môžem kolegom dôverovať a oni dôverujú mne. Pre mňa je toxické a ťažko sa mi pracuje, ak si ľudia nepriznávajú zodpovednosť. Som rada, keď sa kolegovia vedia úprimne pochváliť za veci, čo sa podarili. Na tento tím som pyšná.

Lákal vás audit vždy? Aké boli vaše začiatky?

Absolvovala som chemicko-technologickú fakultu, potom som vyštudovala Ekonomickú univerzitu. Po revolúcii bol raný kapitalizmus – tunelovanie podnikov – na dennom poriadku. Bol preto veľký dopyt po ľuďoch s ekonomickým vzdelaním. Začala som pracovať v spoločnosti KPMG a som vďačná za túto skúsenosť. Potom prišla ďalšia etapa v živote, narodilo sa dieťa a nemohla som chodiť na týždňovky. Neskôr nastali ďalšie zmeny, plánovali sme prijať euro. Na tejto vlne som sa doplavila až na ministerstvo financií.

A počas práce na ministerstve ste začali pôsobiť aj v európskych štruktúrach.

Áno, dlhé roky som reprezentovala Slovensko v Rade riaditeľov Európskej investičnej banky. Ministri eurozóny si ma vybrali do Rady audítorov Eurovalu, dva roky som radu audítorov dokonca viedla ako jej predsedníčka. Odchod z ministerstva som riešila po jednom z viacerých pobytov na horách, najmä v roku 2014 po návrate z Himalájí. Od januára 2016 som išla do zahraničia, čím som si splnila mládežnícky sen zdokonaliť sa v jazykoch a žiť v cudzine. Nechcela som emigrovať natrvalo. Minulý rok som sa vrátila domov s predstavou, že niekoľko mesiacov budem doma a odpočiniem si, ale rýchlo prišla ponúka viesť úrad a kruh sa uzavrel. Pôsobením na jeho čele dokážem posúvať túto profesiu ďalej.

Čo konkrétne ste robili v Európskej investičnej banke?

Pôsobila som na generálnom sekretariáte, v administratívnom srdci banky a organizovala som prácu a rokovania orgánov banky – predstavenstva, rady riaditeľov, rady guvernérov a výboru pre audit. Nastavovali sme procesy aby boli v súlade s 21. storočím. Celkovo som prispela k zlepšeniu organizácie práce v banke.

Okrem pracovného života máte aj aktívny mimopracovný život.

Počas života v Luxemburgu som si spravila skúšky na interného audítora. Popri stálej práci som robila aj množstvo iných vecí. Moje aktivity sú niekedy vyčerpávajúce, ale neviem sedieť iba na jednej stoličke. Napísala som knihu o audítorstve spolu s ďalšími dvomi kamarátmi z brandže. Jedna známa ma oslovila, aby som vzdelávala v účtovníctve ľudí zo zdravotníckeho sektora. Musela som zvoliť úplný iný prístup ako na univerzite. Naučili sa čítať účtovnú závierku, ako rozmýšľať o projekte. Bavilo ma to, ale bolo to náročné. Na trojhodinový úväzok som sa pripravovala tri týždne.

Uvažujete aj o tom, čo s kariérou po ukončení pôsobenia na audítorskom úrade?

Späť do korporátu už ísť nechcem, neplánujem ani založiť vlastnú firmu. Už vstupujem do životnej fázy, keď svoje skúsenosti odovzdávam. Táto fáza života sa mi zdá ako veľmi zmysluplná, takže možno univerzita, možno tretí sektor, možno opäť zahraničie. Uvidíme.

Vidieť ženu na čele významnej inštitúcie je aj dnes ešte stále zriedkavé. Prečo je to tak?

Prečo je v politike a vo vedení štátnych firiem alebo úradov málo žien? Pozrite sa na našu politickú reprezentáciu. Žien je menej, lebo v mnohých oblastiach sa rozhoduje v mužskom kolektíve. Druhý dôvod môže byť aj prístup samotných žien. Tretí dôvod je že, politika je príliš špinavá. Neuvažovala som o vstupe do politiky, lebo nechcem robiť žiadne kompromisy dohodnuté na koaličnej rade, s ktorými by som nesúhlasila. Správne veci treba robiť správne, keď jedno správne z toho vynecháte, konečný výsledok nemôže dopadnúť dobre. Nepotrebujem ani to, aby moje súkromie prepierali médiá. Podľa mňa máme málo pozitívnych príkladov žien, ktoré to zvládli v politike.

Stretli ste sa aj s negatívnymi skúsenosťami?

Nie som zástancom kvót, poviem vám aj prečo. Keď ma v roku 2012 vybrali do Rady audítorov Eurovalu na expertné miesto, ako prvé sa hovorilo, že potrebovali dosadiť niekoho z východného bloku a navyše ženu. Na to som reagovala, že ma nenominovali preto, lebo som žena, ale preto, že som blondína a mám dlhé nohy. Takéto poznámky vedia veľmi zabolieť, pretože svoju kariéru mám vydretú. To, že nie som za kvóty, však vôbec neznamená, že nepodporujem ženy v ich kariére a nesnažím sa o zabezpečenie rovnosti príležitostí.

Čo je vaša vízia pre budúcnosť fungovania Úradu pre dohľad nad výkonom auditu?

Chceme z úradu spraviť moderný, malý, otvorený, digitalizovaný a zelený úrad. Znížili sme napríklad spotrebu papiera o tretinu. Vytváram podmienky, pri ktorých sa ľudia starajú o životné prostredie, staráme sa aj o seniorov. Na Vianoce sme im boli odovzdať darčeky. Spoločenská zodpovednosť nemá byť len slovo a marketingový nástroj, ale chcem, aby to ľudia vnímali pri každodennej robote. Z dnešného rozpočtu síce nedokážeme služobné auto so spaľovacím motorom okamžite nahradiť elektromobilmi, v neemitujúcej doprave však rozhodne vidím budúcnosť.

Katarína Kaszásová (50)

Vyštudovala chémiu na Slovenskej technickej univerzite a účtovníctvo a audit na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Začínala v spoločnosti KPMG, pokračovala na ministerstve financií, kde zastávala funkciu riaditeľky sekcie štátneho výkazníctva. Skúsenosti získala na vysokých pozíciách v Európskom investičnom fonde, Európskej investičnej banke aj Rade audítorov Eurovalu. Generálnou riaditeľkou Úradu pre dohľad nad výkonom auditu je rok a trištvrte. V roku 2008 ho spoluzakladala a bola podpredsedníčkou jeho rady.